MICHALOVCE. Cieľom medzinárodného festivalu Život je krásny, bolo spojiť ľudí tretieho veku. Zúčastnilo sa ho asi 500 seniorov z desiatich krajín.
Prvý ročník, ktorý položil základný kameň novej tradície, vyvrcholil sobotňajším galakoncertom, ako inak, pod holým nebom, na michalovskom námestí.
Bielorusko, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Lotyšsko, Macedónsko, Srbsko, Ukrajina, Francúzsko a domáce Slovensko mali zastúpenie na pódiu aj ihrisku. Česká republika a Francúzi sa prihlásili iba do športových zápolení.
Keď sa chce, dá sa
Ivan Nikolov je Bulhar, na Slovensku žije dva roky, podniká v turistickom ruchu.
„Nikto tu nerobí nič podobné. Iné vekové kategórie majú svoje podujatia, festivaly, súťaže, ale seniori nie, tak sme pre nich vymysleli toto,“ hovorí autor myšlienky a hlavný organizátor podujatia. Máme vzťahy, pomohli aj veľvyslanectvá, rôzne fondy. „Kto chce niečo robiť, hľadá možnosti a my sme ich našli,“ zdôraznil Nikolov.
Život je krásny
Pod týmto názvom počas štyroch festivalových dní dôchodcovia športovali a prezentovali aj svoje umelecké nadanie.
Zmerali sily v ľahkej atletike, streľbe zo vzduchovky, futbale, petangu, šachu ale aj v stolnom tenise či preťahovaní lanom.
Vo štvrtok podvečer na slávnostnom otvorení vystúpili umelecké telesá reprezentujúce jednotlivé zúčastnené krajiny.
Piatok už bol súťažný, umelecké telesá boli rozdelené do kategórií hudobné vystúpenia, zborový spev a tanec.
Sobota už bola výsledková. Všetky kultúrne a športové aktivity hodnotila porota. Najlepšie z nich získali ocenenie.
Riava najlepšia vo svojej kategórii
I keď išlo v podstate o súťaž, ktorá bola v závere vyhodnotená, rivalitu by ste medzi ľuďmi ťažko našli.
„Atmosféra je úžasná, všetci sú takí prajní a majú srdce dokorán. Boli sme na otvorení festivalu, zúčastnili sa súťaže a dnes sme prišli na galakoncert. Je to veľmi inšpirujúce prostredie,“ hovorí Iryna Hajdučková, umelecká vedúca ženskej speváckej skupiny Riava z Humenného.
Dámy napokon neodchádzali naprázdno, vo svojej kategórii do 8 členov si vyspievali prvé miesto.
Zaslúžime si to
„Doteraz sme pracovali, plahočili sa, zarábali. Doma chcú od nás všetci rady, pomoc, podporu. Tu nič nemusíme, sme na rovnakej vlnovej dĺžke, všetko je len o nás a pre nás. Pár dní v roku si takto prežiť zaslúžime,“ hovorí člen litovskej delegácie položartom.
Prvýkrát za hranicou
„Ľudia sú tu fantastickí, atmosféra nádherná. Sme prvýkrát na podobnom podujatí za hranicami. Sme šťastné, že nás tu pozvali. Sú tu aj ľudia nad 80 rokov a je krásne pozerať sa na nich, akí sú aktívni, plní energie, chuti žiť,“ hovorí Tamara, hlavná lekárka mesta Slavutyč, jedného z najmladších ukrajinských miest.
Rodiť sa začalo v roku 1986 po černobyľskej havárii, o rok neskôr v ňom už bývali ľudia.
„Nech sa tento festival dožije nielen druhého ročníka, ale aj dvadsiateho, pretože vždy tu budú ľudia ako my,“ myslí si jej kolegyňa Natália.
Obidve majú už dôchodkový vek, ale stále pracujú.
„Nechceme sedieť doma, potrebujeme byť v medzi ľuďmi, ešte byť užitoční pre túto spoločnosť a aj takéto podujatie nás nabíja novou energiou,“ zhodli sa ženy.
Z Trenčína len speváci
Z Trenčína prišla Amatérska spevácka skupina Sihotiar, ktorá funguje v rámci Jednoty dôchodcov na Slovensku.
„Máme 18 členov, okrem štyroch sú všetci sedemdesiatnici, najstarší má dokonca 78 rokov,“ hovorí Marta Luptáková, predsedníčka Základnej organizácie č. 27 JDS v Trenčíne.
Fungujú piaty rok, začínali s tromi chlapmi na schôdzi, dnes majú svoje vlastné CD-čko.
„Priviezli by sme aj športovcov, určite máme takých členov, ktorí by tu zamiešali karty, ale nevedeli sme o tom, že bude aj športová časť. Želám tomuto festivalu dlhý život a už teraz sa tešíme, že prídeme zas o rok.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
