HUMENNÉ. Príbuzní rodiny Grosmanovcov sa v týchto dňoch zišli v Humennom. Do svojho rodiska ich priviedla Anna Grosmanová Švédová, neter Ladislava Grosmana.
„Som hrdá Humenčanka,“ hovorí Anna Švédová z Izraela, neter Ladislava Grosmana. S americkými príbuznými navštívila rodisko.
Príbuzní z Ameriky
„Obaja moji rodičia sú Humenčania. Žiaľ, viac než osemdesiat percent našej rodiny neprežilo druhú svetovú vojnu. Zahynuli v koncentračných táboroch, pri bombardovaní, pri partizánoch. Dvaja bratia mojej nebohej babičky z otcovej strany po prvej svetovej vojne odišli do Ameriky a založili si tam rodiny. Nemal sme s nimi žiadny kontakt,“ vysvetľuje.
Sesternici, ktorá sa podujala hľadať príbuzných cez internet, sa napokon podarilo vypátrať v Amerike potomkov oboch strýkov.
„Manžel pracuje v ostatnom čase ako turistický sprievodca. Navrhli sme im, že im zorganizujeme výlet a že sa všetci stretneme. A tak sme tu,“ hovorí pani Anna na nádvorí humenského kaštieľa.
Obchod na korze na humenskom námestí nič nepripomína Čítajte Okupácia ju zastihla v Anglicku
Anna Švédová, rodená Grosmanová sa narodila v Humennom v roku 1947.
V 64. sa rodičia odsťahovali do Košíc, ona ale ostala, aby o dva roky neskôr zmaturovala na chemickej priemyslovke. So spolužiakmi si pripomenie 50 rokov od ukončenia stredoškolských štúdií.
V 68. roku sa jej naskytla príležitosť odísť na „veľký západ“. „Išla som do Anglicka pracovať ako čašníčka. Organizovala to košická univerzita. Keď prišla okupácia, nevedela som čo mám robiť. Bola som mladá, nevedela som či sa mám vrátiť, či ostať v Anglicku, či ísť do Ameriky. Musím povedať, že celý svet vtedy prijal Čechoslovákov veľmi pekne, s otvorenou náručou,“ spomína pani Anna.
V 69. roku sa odsťahovala do Izraela. Vyštudovala chémiu, farmakológiu a fyziológiu a dlhé roky pracovala v nemocnici v laboratóriu.
Príbuzní rodiny Grosmanovcov sa zišli v Humennom. (zdroj: Jana Otriová)Rodisko v srdci
Humenné nosí v srdci stále. Na Slovensko chodieva často. „Je to stále príjemné. Mám tu bývalých spolužiakov, priateľov. Na mesto mám veľmi dobré spomienky, rada tu chodím,“ hovorí.
Idúc po parku si zaspomína na tancovačky v kruhu, na hodiny klavíra.
„Stále sa ponáhľam. Akosi mi nevychádza chodiť viac po meste. Väčšinou ostane pri posedení v kaviarni. Príjemné spomienky mám na Laborec. Vlastne na všetko. Nosím ich v srdci a v hlave,“ hovorí.
Múdry a skromný
Ladislav Grosman. (zdroj: archív)Neter Ladislava Grosmana, prozaika a scenáristu, autora literárnej predlohy oscarového filmu Obchod na korze, si na slávneho príbuzného spomína s dojatím.
„O ujovi Lacovi by sa dalo hovoriť donekonečna. Stále je mi za ním smutno. Bol nesmierne múdry, spoločenský a veľmi skromný človek. V spoločnosti uja Laciho, tety Edity a ich syna Jirku bolo vždy príjemne,“ hovorí pani Anna.
Hoci za ujom chodievala často aj do Prahy, v Izraeli sa ich vzťahy ešte viac upevnili.
„Keď som prišla do Izraela, bola som mladé a hlúpe dievča. Neuvedomovala som si vojnu, nebezpečenstvo. Z listov mame a tete som vyčítala, akú mal o mňa starosť. Cítil sa za mňa zodpovedný. Za preplašené mladé dievča,“ hovorí.
Grosmanovcom nebolo v novej domovine ľahko.
„Ujo mal prednášať na univerzite, ale nepoznal jazyk. Rovnako ťažko bolo i mne, lebo som začala študovať na univerzite a tiež som nevedela reč. Viedli sme dlhé hovory a navzájom sme sa zdôverovali so svojimi problémami,“ spomína.
Ladislava Grosmana v Humennom pripomína pamätná tabuľa Čítajte Nečakaná smrť
Smrť si Ladislava Grosmana vzala náhle a nečakane.
„Bol u nás v piatok večer. Hovoril o svojich plánoch, lebo ako univerzitný profesor mal každých sedem rokov nárok na voľno. Chcel ísť do Ameriky, do Kanady. Oni nikdy nemali peniaze. Povedal mi: „Anička, uvidíš, v Amerike všetko zariadim a keď sa vrátim, budeme chodiť z premiéry na premiéru.“ V nedeľu zomrel. Nemal ani šesťdesiat,“ dodáva.
Človek nikdy nevie
Či by sa na starosť vrátila do rodiska, pani Anna nemá jednoznačnú odpoveď.
„Nemyslím, ale človek nikdy nevie. Dynamika života je taká. Mám deti, vnukov, chcem byť pri nich čo najbližšie. Zmeny v mojom živote však boli neplánované. Neplánovala som odísť z Československa a prišlo to, zhora. Veľkí politici určujú náš život. Keby nebolo okupácie, možno by som bola dodnes tu,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
