Perfekcionista, ktorý len opatrne prejavoval svoje emócie. Nikdy sa netešil dopredu, zato potom o to úprimnejšie.
Vždy si zachoval chladnú hlavu, i keď išlo do tuhého. Neznížil sa k tomu, k čomu sa znižovali iní.
Odišiel človek a nezostane po ňom prázdno. Navždy si ho budeme pamätať ako toho, čo bojoval do konca.
Bývalý predseda správnej rady VK Chemes Humenné Stanislav Rehúš zomrel náhle v noci z utorka 13. na stredu 14. septembra.
Správa šokovala všetkých, čo ho poznali.
Ešte pred pár dňami sme sa s ním rozprávali, riešili, plánovali.
Ešte včera... a dnes je všetko inak.
Niektorí si ho budú pamätať ako vždy usmiateho, iní ako napätého, ako dopadne tento zápas. Bližší priatelia v poslednom období ako smutného a sklamaného, ale vždy pripraveného zabojovať.
Bol prvým mužom humenského volejbalu a aj keď nikdy nebodoval s loptou na palubovke, pevne držal opraty špičkového klubu a úspechy hráčov i potlesk divákov boli vždy aj jeho úspechom a aplauzom.
Ruky zložené na hrudi a uprený pohľad bez náznaku emócie. Až do posledného hvizdu. Tak si ho budem pamätať.
Aj na naše debaty, keď len tak zavolal a opýtal sa: „Čo si o tom myslíte?“
Spomienky fanúšikov
Chemesácki fans na neho spomínajú: „Aj v ťažkých chvíľach, keď sa loď potápala nie vašou zásluhou, zotrvali ste a robili všetko preto, aby humenský šport číslo jeden nezomrel. Aby vypredával športovú halu a robil mestu Humenné radosť. Vybudovali ste špičkový volejbalový klub, s mládežníckou liahňou, krásnym zázemím, super podmienkami a v neposlednom rade prilákali ľudí do hľadiska, kde sa často vytvorila priam fanatická atmosféra. Nikdy ste nepovedali nie, keď sme vás oslovili v mene fanklubu, že nám niečo treba. Urobíme, vybavíme, doriešime. To bola vaša odpoveď a sľub ste vždy splnili. Nemali ste strach vymeniť trénera počas rozbehnutej sezóny, dotiahnuť tu počas zle začatej sezóny španielskeho reprezentačného nahrávača. To vás robilo veľkým!“
Stanislav Rehúš v jednom zo svojich posledných rozhovorov pred takmer dvomi rokmi, keď už bolo jasné, že zlatá éra humenského vrcholového volejbalu sa neúprosne končí, na otázku Čo najcennejšie si z volejbalu odnášate?, odpovedal:
„Najväčším ocenením mojej práce boli štyri majstrovské tituly na Slovensku a trikrát víťazstvo v Slovenskom pohári, povedomie o našom klube a meste Humenné v celej Európe. Odnášam si radosť z toho, že sme vychovali úspešných hráčov, k športu sme priviedli deti a mládež a pomohli sme z nich formovať úžasných ľudí. Mám množstvo priateľov, prežili sme výnimočné chvíle a od týchto ľudí som dostal dôveru, ktorú si vážim. Podarilo sa mi spolu s celým tímom vytvoriť rodinu, ku ktorej sa hlásia aj legionári, ktorí už v Humennom nehrajú. Ďakujem každému, s kým som mohol prežiť zlatú éru humenského volejbalu.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
