Do víťazného poľovníckeho guláša múku nepridali

HUMENNÉ. Varenie poľovníckeho guláša je neodmysliteľnou súčasťou osláv Dňa sv. Huberta.

V areáli parku súťažilo deväť družstiev z poľovníckych združení (PZ) zo všetkých kútov Humenského okresu. Oheň pod kotlíkmi rozložili v nedeľu už krátko po deviatej.

Tri najlepšie

„Utajená“ porota zložená z fajnšmekrov napokon rozhodla o konečnom poradí. Tretiu priečku obsadila gulášpartia z PZ Sokol Humenné.

Druhé miesto porota priradila zmiešanému družstvu PZ Partizán Ohradzany a PZ Bažant Baškovce.

Naj guláš navarilo PZ Jazvec z Kamenice nad Cirochou.

Lopárik si zo súťaže odniesli všetky družstvá.

Z mladého srnca

Partia z PZ Jazvec z Kamenice nad Cirochou pochádzala zo štyroch obcí: Kamenice, Kamienky, Modry nad Cirochou a Hažína nad Cirochou.

Víťazný guláš navarila zo srnca. „Použili sme asi desať kilogramov mäsa z ročného srnca. Ulovili sme ho v našom združení. Ročne máme povolenku na odstrel na približne desať – pätnásť kusov,“ hovorí člen tímu Ján Staško.

Okrem mäsa pridali do guláša aj huby, zemiaky, lečo, feferónky a rôzne koreniny.

„V zásade platí, že koľko kíl mäsa máte, toľko kíl cibule dáte. Nepridávame žiadne zázračné koreniny ani prísady, len klasické,“ hovorí.

Kamenický poľovnícky guláš múku nepozná. „V žiadnom prípade nezahusťujeme múkou, ale dvomi zaváracími pohármi domáceho leča. Keď ho nemáme, pridávame čerstvú zeleninu,“ spresňuje Staško.

Vyše 50 litrov

Základom sú podľa jeho slov kvalitné suroviny a varenie so srdcom. Netreba zabudnúť na udržiavanie ohňa a stále miešanie cibule, aby neprihorela.

„To nie je ako na plynovom sporáku, že si intenzitu plameňa môžete regulovať. Potom šup sladkú papriku, mäso, soľ. Varí sa dve hodinky aj viac,“ vysvetľuje.

Najlepší guláš je vraj z mladého ročného diviaka.

Na súťaž treba navariť 50 litrov guláša. Kamenický sa „rozobral“ prakticky okamžite, ako kuchári zahlásili hotovo.

„Minul sa ako prvý. Možno i to pomohlo porote pri rozhodovaní, ktorý guláš chutí najlepšie,“ dodáva.

Rozkazuje iba jeden

Podľa Staška je pri varení dôležitá deľba práce. „Jeden musí variť a rozkazovať. Ostatní musia poslúchať jeho pokyny. Nemôže si každý pridať čo chce podľa ľubovôle,“ hovorí.

Vedúcim gulášmajstrom bol Milan Harvilík, členmi tímu Jaroslav Pavlisko z Kamienky, Anton Fic a Ján Staško.