KOLONICA. Bosorkina metla, vyleštená guľa veľká ako Slnko, čierne horiace kamene so zápachom síry, ktoré sprevádzalo hučanie a hrmenie.
Takto opisovali pred 150 rokmi pád meteoritu Kňahyňa na historickom území obce Zboj očití svedkovia.
Od pádu meteoritu Kňahyňa na historickom území obce Zboj v Sninskom okrese uplynulo 150 rokov.
Na vedeckej Medzinárodnej konferencii o astroturizme a meteoritoch v Poloninách si toto výročie nedávno pripomenuli odborníci zo Slovenska, Poľska, Ukrajiny či Maďarska.
Bosorkina metla
Meteorit Kňahyňa dopadol na hranicu dnešnej Ukrajiny a Slovenska 9. júna 1866 okolo 17. hodiny.
Sledovali ho už v Liptovskom Mikuláši, potom v Prešove. Videli ho očití svedkovia v Kapušanoch, v Podhradíku. Opisovali ho ako horiacu bosorkinu metlu.
Bol obrovský. Po dopade sa rozpadol na približne 1 200 kusov. Dopadol na územie s rozlohou asi 28 kilometrov štvorcových pri obci Kňahyňa na dnešnej Ukrajine.
Najväčší kus dopadol na lúku Čierna mláka pri obci Zboj, tri a pol metra hlboko. Rozpadol sa na dve časti. Miestni ich vraj museli vytiahnuť tromi pármi volov.
Nevídaný úkaz
Mimoriadny úkaz na oblohe si miestni ľudia nevedeli vysvetliť. Podľa slov Miroslava Buraľa zo Správy Národného parku Poloniny roľník Janko Karahuta zo Šalgovíka pri Prešove ho vtedy opísal ako „vyleštenú guľu veľkú ako Slnko, ktorá preletela kolmo nad obrys pohoria a spadla s hrmotom na zem za kopcami“.
Ľudia z obcí Kňahyňa, Stričava, Ulič a Zboj opisovali silné hrmenie a hučanie, úder ako výstrel z dela a hustý dym.
Spočiatku si mysleli, že sa dovalil kus skalnej steny Stinská. Lesklé čierne kamene, ktoré popadali aj do záhrad, silno páchli za sírou, zanechávali v zemi krátery a spálenú trávu. Niektoré zhoreli.
Na Slovensku úlomok nie je
Potom vypuklo veľké zháňanie úlomkov, za ktoré bola sľúbená odmena. Najväčší kus, má 289 kilogramov, predali a odviezli do Viedne do Prírodovedného múzea.
V Budapešti bol 46-kilový kus, kde vraj v 56. roku zhorel pri požiari.
Podľa Miroslava Buraľa, výborného znalca miestnej histórie, je po svete ďalších okolo tisíc úlomkov meteoritu so súhrnnou hmotnosťou 500 kilogramov.
Jednotlivé časti sa údajne nachádzajú na 104 miestach na svete, napríklad v Austrálii, Amerike, Európe. Niektoré sa predávajú na burze.
„Na Slovensku úlomok nie je. Najbližšie môžete vidieť približne dvojkilogramový úlomok v Užhorode,“ hovorí.
Replika aj na východe
Meteorit Kňahyňa bol svojho času najväčší chondrit (druh kamenného meteoritu) na svete.
Na konferencii odznela informácia, že Slovenská republika dostala ponuku z Maďarska, aby jeden úlomok kúpila.
„Nemá zmysel, aby bol v depozite Slovenského národného múzea, mal by byť tu, v mieste jeho dopadu,“ myslí si Buraľ.
Dodáva, že v Zboji pripravujú repliku úlomku a vystavovať by ho mali v Observatóriu na Kolonickom sedle. Práve tu vidí Buraľ veľký odborný potenciál.
Turistická trasa
Za prvej republiky viedol k miestu dopadu meteoritu chodník, ktorý bol hojne využívaný.
Neskôr sa na meteorit pozabudlo a až v súčasnosti sa informácie o ňom opäť dostávajú do popredia.
„Uvádzame ho vo všetkých nových materiáloch o regióne. Na mieste dopadu na ukrajinskej strane je dodnes kráter. Postavili tam pamätník. Vedú k nemu turistické trasy. Ponúkame jednodňový výlet so sprievodcom na miesto dopadu. Je to jedna z najkrajších túr v atraktívnom prírodnom prostredí,“ dodáva Buraľ.
Zaujímal sa oň Verne
O meteorite Kňahyňa vedeli aj Charles Darwin a Jules Verne.
„Verne sa prišiel pozrieť na miesto dopadu meteoritu Kňahyňa v roku 1892 a bol pri jaskyni. Členovia výpravy, lesník a doktor z dediny, kde sa dej odohráva, pri nej strávili noc,“ tvrdí jaskyniar Ján Ducár z Prešova.
Slávny románopisec je rád púšťal fantáziu na voľno. Miloval techniku a dobrodružstvo a niektorými románmi predbehol svoju dobu. Podľa zmluvy s vydavateľom musel každý rok napísať dve nové diela.
Inšpiráciu hľadal aj vo vtedajšom Uhorsku. Našiel ju na hrade Nevické, desať kilometrov od Užhorodu.
„Poslal ho tam jeho priateľ Wilhelm Haindinger, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Od neho sa dozvedel o meteorite Kňahyňa, ktorý spadol severne od Užhorodu,“ hovorí Ducár.
Verne cestoval z Bratislavy do Budapešti, odtiaľ cez Miskolc do Užhorodu. „Pravdepodobne sa ubytoval v kúpeľoch. Vystupoval inkognito. Dal sa vyviezť na hrad Nevické a na lúku, kde dopadol meteorit. Opis hradu v knihe Tajomný hrad v Karpatoch je vlastne opisom hradu Nevické. Neskôr ho Bram Stoker využil v Draculovi,“ dodáva.
Podľa Ducára je preukázateľne dokázané, že cesty po Uhorsku inšpirovali Verneho k napísaniu kníh Dunajský lodivod či Honba za meteorom.
Bosorkina metla. Z dobových dokumentov. (zdroj: archív)
Miroslav Buraľ. Pád meteoritu treba v regióne využiť. (zdroj: Jana Otriová)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
