ČERHOV. Návštevníci oberačkových slávností v obci Čerhov, vstupnej bráne slovenskej Vinohradníckej oblasti Tokaj, boli očividne spokojní. Už 15. ročník sa niesol v dobrej nálade, atmosféra bola plná zábavy, spevu, jedla a pitia.
Z Košíc v sobotu na stanicu dorazil aj historický vlak. Návštevníci sa mohli pobaviť s folklórnymi súbormi a zaspievať si, posedieť pri stánkoch s jedlom, pivom, vínkom či burčiakom.
Kto chcel, pokračoval autobusom do Veľkej a Malej Tŕne navštíviť stáročné gazdovské tokajské pivničky, ktoré často nebývajú otvorené. Mnohí sa presúvali z jednej obce do druhej aj peši, aby spoznávali jedinečnú krajinu pod Zemplínskymi vrchmi.
Program sa začal už v piatok odpoludnia behom tokajskými vinicami.
Miestny folklórny súbor Strapec sa zase pochválil ovládaním starých tradícií v pečení chleba a ďalších dobrôt podľa stáročných receptov tokajských gazdiniek.
Oberačky v tejto časti Slovenska aj pred desiatkami rokov boli vždy bohaté na jedlo a pitie, ale aj rodinné posedenia. Bývali prevažne záležitosťou rodiny vinohradníka a vinára.
Sedelo sa dobre aj na zemi
Tento ročník sa zoznam „účinkujúcich“ mierne zmenil.
Kým v doterajších 14 ročníkoch boli súčasťou oberačkových slávností veľkovýrobcovia tokajských vín vo Veľkej i Malej Tŕni a vo Viničkách, teraz ich vystriedali majitelia malých gazdovských historických tokajských pivníc, ktoré dýchajú zvláštnou atmosférou.
Vo Veľkej Tŕni na hone Keska je vyše 30 portálov, ktoré sú zapísané v zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Slovenska, nie všetky však boli otvorené.
Iba zopár majiteľov sa podujalo ukázať rodinné striebro Slovákov, odhaliť svoj skrytý poklad verejnosti.
Výbornú náladu vytvárali folklórne súbory z okolia. Hostia sa zapájali do spevu i tanca.
Na vykosenom priestore medzi pivničkami sa nejeden pár rozložil aj na zemi.
“Nikdy som tu nebol, ale je tu nádherne, neľutujem, že som prišiel,“ povedal nám mládenec z Bratislavy, ktorého priateľka bola z Košíc.
Obaja boli z domácky pôsobiaceho prostredia, aj ochoty miestnych unesení.
Vyhoveli gustu návštevníkov
V srdci slovenského Tokaja, v Malej Tŕni, na priestranstve sústredenom okolo gazdovských pivníc sedelo pod stanmi množstvo usmievavých hostí.
Jedni čakali za druhými, kým sa v podzemí vystriedajú. Obsluhovali celé vinohradnícke a vinárske rodiny.
Begalovci, Vaššovci, Szathmáryovci, Maďarovci a ďalší mali rozložené stany, ponúkali k vínku samé dobroty, škvarkové pagáče, chlieb so škvarkovou masťou a cibuľou, makové, či orechové koláče.
Ono sa tu totiž traduje, že k tokajskému je vraj dobre zajedať mastné jedlá, aby sa hosť neopil. Slovom, dýchalo to tu tradíciami, hostí si uctili aj vínkom.
“Neviete, prečo majú Macikovci zatvorené? Veď v taký čas zvykli otvoriť a hostiť. Bol som aj u Ostrožoviča, aj ten je zavretý,“ oslovil jedného z miestnych obyvateľov pán v stredných rokoch. Predstavil sa, že je z Michaloviec.
Odpoveď znela: „Doteraz to bolo tak, ale organizátori to zrejme zmenili. Veľkovýrobcovia tokajského mali otvorené pred týždňom. Všetci sme súčasťou slovenského regiónu Tokaj, tak nás oslovili, aby sme ukázali podzemie našich pivníc. Radi sme vyhoveli.“
Ukazuje sa, že vo Vinohradníckej oblasti Tokaj má každý vinár svojho obdivovateľa. Je mu jedno, či pestuje hrozno a vyrába jedinečné vínka vo veľkom alebo malom. Dôležité je, aby práve tu Slovensko rozvinulo cestovný ruch a s ním aj tento zaostávajúci región.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
