HUMENNÉ. Presne po roku od tragickej smrti rušňovodiča Pavla Virbu (51) mu v humenskom depe odhalili pamätnú tabuľu.
Kolegom rušňovodičom sa slová hľadali ťažko.
Zastupoval kolegu
Rušňovodičovi Pavlovi Virbovi (51) z Bystrého sa stala osudnou služba vlani v utorok 3. novembra. Vzal ju za dovolenkujúceho kolegu, aby dopravil z Humenného do Košíc rýchlik Bohemia.
Na železničnom priecestí medzi Petrovcami nad Laborcom a Michalovcami sa vlak zrazil s poľským kamiónom, ktorý prevážal kombajn.
Zakliesneného rušňovodiča museli z kabíny vyslobodzovať hasiči. Po prevoze do nemocnice na následky zranení zomrel.
„Vinníkom nehody nebol rušňovodič, ani personál Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). K tragickým následkom prispela veľmi nízka viditeľnosť – hmla a tma. Rušňovodič v danej situácii zachoval duchaprítomnosť, aby zabrzdil súpravu, v ktorej sa nachádzalo približne 50 cestujúcich. Vzdialenosť od prekážky na priecestí však bola kriticky malá,“ uviedla po nehode vtedajšia riaditeľka odboru komunikácie ZSSK Jana Morháčová.
Dodala, že rušňovodič Pavol Virba (51) patril k špičkovým zamestnancom, na železnici pracoval 32 rokov, z toho 28 rokov ako rušňovodič.
Pamätná tabuľa Pavlovi Virbovi. Odhalili ju presne rok po tragédii v budove humenského depa. (zdroj: Jana Otriová)Zachoval sa profesionálne
„Presne pre rokom náš kolega odišiel z domu do práce, aby bezpečne odviezol cestujúcich do cieľovej stanice. Predpokladal, že sa vráti späť k rodine, žiaľ, nestalo sa tak. Rušňovodič je, poviem to obrazne, vždy jednou nohou v hrobe a druhou v base. Je prvý na rane,“ povedal Dušan Kaša, prezident Federácie strojvodcov Slovenskej republiky, po odhalení tabule.
„Táto nehoda vyvolala veľa otáznikov. Nebola posledná. Pavol Virba sa zachoval tak, ako mal. Profesionálne. Rušňovodiči urobia všetko pre to, aby ochránili ľudí, ktorí sedia za nimi,“ dodal.
Kolegovia nezabúdajú
Iniciatívy vytvoriť nebohému a mimoriadne obľúbenému kolegovi dôstojný pamätník sa ujala humenská základná organizácia (ZO) Federácie strojvodcov Slovenskej republiky.
Pôvodný zámer bol umiestniť tabuľu na mieste tragédie. Vyžaduje si to však potrebné povolenia.
„Každý rok zapálime sviečky nebohým kolegom v Budkovciach, ktorí zahynuli pred takmer štvrťstoročím. Verím, že táto tradícia bude živá aj tu,“ povedal predseda ZO Martin Stanovský.
Kolegovia a priatelia. Na Pavla spomínajú s úctou. (zdroj: Jana Otriová)
Druhýkrát sa narodil
Aj po roku bolo pri spomínaní na otca a kolegu cítiť dojatie. „Je to veľmi pekné gesto. Sme zaň vďační,“ povedal za celú rodinu syn Michal.
„Pavol bol veľmi ľudský, usmievavý, priateľský, vždy ochotný pomôcť. Zastupoval aj strojmajstra, bol vysoko profesionálny,“ vyslovil sa Martin Stanovský.
Jozefovi Tomkovi (56) z Jastrabia nad Topľou bolo však najťažšie. Práve s ním si nebohý vymenil zmenu.
„Pavol bol môj najlepší kamarát. Úžasný človek, s ktorým som spolupracoval dlhé roky. Každý deň sme boli spolu, navštevovali sme sa,“ povedal.
„Ťažko sa hľadajú slová, keď si na to pomyslím... Na tej zmene som mal byť ja. Tretí november je druhým dňom môjho narodenia,“ povedal s neskrývaným dojatím.
Memoriál a zbierka
Bývalí kolegovia v tomto roku v lete zorganizovali na počesť Pavla Virbu futbalový memoriál spojený s varením gulášu. Vyzbierali 3 226 eur, ktoré odovzdali manželke Jelene a dvom synom Michalovi (25) a Pavlovi (24).
Pavlovo meno nesie rušeň 757 004. Premáva po Slovensku, jeho domovskou stanicou je humenské depo.
Železničiari pomohli rodine kolegu finančnou zbierkou Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
