STREDA NAD BODROGOM.Životopis Zuzany Cingelovej by vydal aj na jeden filmový seriál. Je nesmierne zaujímavý, napínavý, plný zvratov a nekonečných patálií. Sama o sebe hovorí, že už asi nikdy iná nebude.
Zuzanu Cingelovú vždy zaujímali osudy iných ľudí, aj bez peňazí, ale vždy zasiahla, pomáhala, zariaďovala, vybavovala. Aj keď nemala kompetencie.
Žila spoločensky naplno, odsudzovala rasizmus, naopak jej celoživotnou snahou bolo ľudí a ich názory, či postoje spájať, približovať.
Nikdy nie je sama. Vždy je obkľúčená najbližšou rodinou, príbuzenstvom, priateľmi a známymi.
Jej meno zvučí aj za hranicami na západ či na východ, pozývajú ju prednášať na rôzne vysoké školy v Ríme, Aténach, Londýne, Paríži.
Po ceste plnej kamenia
Žije už na dôchodku v prostredí, aké by si z nás prial každý v čase, keď chce zaslúžene oddychovať. Ale nie preto, že je bohatá.
Verejnosť ju pozná ako žeriavničku a tieto povolania bohatstvom neoplývajú. Ona ale vlastní jedno výnimočné, bohatstvo ducha a daru pomáhať.
Keď ma navigovala na cestu plnú kamenia, myslela som si, že som nepochopila a zablúdila.
Predo mnou sa zrazu vynorila tabuľa so štátnym znakom upozorňujúcim, že tu práve vstupujem do národnej prírodnej rezervácie. Ale cestička hneď odbočovala a došla som na pekne upravenú terasu s okolím plnej zelene.
Pani Zuzana vyžaruje skutočne pozitívnu energiu, rozprávala a spomínala pokojne, kým nedošla na niektoré body zlomu v jej živote.
Taká je
„Tu som sa narodila a sem som sa vrátila aj na starobu. Žili tu moji rodičia, mamka pochádzala z Maďarska. V mojich pätnástich rokoch sa však rozviedli, mama sa odsťahovala do Moldavy, otec do Košíc. Šla som s ním, lebo ma prijali na strednú ekonomickú školu, ktorú som aj ukončila, ale potom som šla za mamičkou,“ rada na toto obdobie detstva spomína.
Netají, že bola štyrikrát vydatá a rozvedená: „Moji manželia neboli na mňa zlí, ale moja povaha vo vzťahoch veľa zohrala. Oni iba chceli, aby som bola klasická žienka domáca, kým mňa ťahali z domu aj povinnosti iného charakteru, spoločenského.
Žila vždy spoločensky naplno
Odjakživa som mala rada spoločnosť, bola som členkou rôznych spolkov a hnutí. Napríklad založila som amatérske divadlo, ktoré znamenalo spojivo pre Slovákov, Maďarov, Rómov.
Tieto vzťahy ma obohacovali, dodnes moje staré kamarátstva trvajú. Pomáhať a zbližovať osudy je aj mojím osudom,“ usmieva sa zamyslená.
Ale ďakuje okolnostiam, že má troch starostlivých synov.
V živote už riešila mnoho prípadov. Jeden z nich jej zostal hlboko v pamäti.
Keď stretla na ulici plačúce malé dievčatko, neprešla mĺkvo okolo, ale prihovorila sa, čo ju trápi. Vyšlo najavo, že ich s mamou otec vyhodil z domu a nemajú kam ísť. Zuzana neváhala, ale hneď ich núdzovo prichýlila v jej dome.
Kým všetko zariadila, ostali u nej bývať jeden celý rok.
Jej osudom je zrejme „mrzká“ povaha. Sústavne si všímala chyby, nedostatky u iných, či v okolí, alebo na pracoviskách. „Nemohla som okolo prejsť iba tak mlčky, akoby som mala privreté oči. Nie, to nebol môj štýl, vždy som sa ľudí zastala, ozvala som sa a aj pokritizovala.
Toto asi nemá rád nikto, lebo sa mi to vždy vrátilo aj viacnásobne. Naša spoločnosť nie je ešte ani teraz pripravená na to, aby sa to stalo samozrejmosťou.“
Zlomové životné situácie
Tieto akcenty ju sprevádzali na každom kroku. Všetky zlomové životné situácie začínali na jej povahových črtách. Jednou z nich bola situácia po príchode nového zahraničného investora do VSŽ Košice. Vtedy tu pracovala ako žeriavnička.
„Naštartoval ma projekt optimalizácia pracovných miest. Vyhodnotila som to tak, že po istých neželaných zásahoch, ktoré požadovali aj odo mňa, by zamestnanci prišli o rôzne výhody, ktoré by im náležali. Nemohla som súhlasiť, že by sme zrazu boli zaradení do bezrizikovej kategórie, keď na pracovisku v bezpečnosti práce sa nič nezmenilo. Stále nás ohrozovali rovnaké riziká, a preto som sa proti tomu aj verejne postavila,“ približuje Zuzana Cingelová situáciu, kedy už nedokázala mlčať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.