MICHALOVCE. Prvopočiatky dobrovoľného hasičstva v meste sa datujú od roku 1876.
Oheň na jednej strane ľuďom pomáhal, ale vedel aj napáchať obrovské škody. Ľudia hľadali spôsoby, ako ho dostať pod kontrolu.
Dobrovoľný hasičský zbor Michalovce si v tomto roku pripomína už 140 rokov svojej existencie.
„V tej dobe boli stavby takmer výlučne z horľavých materiálov, a tak často pri požiari vyhoreli celé obce, mestá. Ničivé požiare dokumentujú nielen slovenské, ale aj európske dejiny,“ hovorí Ladislav Chvostaľ, inšpektor dobrovoľnej požiarnej ochrany.
V rokoch 1820 až 1830 oheň zničil niekoľko zemplínskych obcí. Do tla vyhoreli Stretávka, Zalužice, Rakovec nad Ondavou, Nacina Ves.
Vartáši trúbili každú hodinu
„Ľudia rýchlo prišli na to, že keď si nepomôžu sami, ani svätý Florián, patrón hasičov, im nepomôže,“ hovorí dobrovoľný hasič.
Začali sa organizovať v cechoch a hlavne v období leta, sucha, žatvy, hľadali riešenie, ako si uchrániť svoj majetok pred ohňom.
„Tak sa zrodila funkcia vartáša, ktorého úlohou bolo sledovať situáciu a každú hodinu na dokumentáciu svojej činnosti trúbil. V prípade hroziaceho nebezpečenstva využíval kostolné zvony, ktorými zvolával ľudí a varoval ich.“
Pri samotnom hasení už mal každý „cechár“ svoju úlohu.
Najjednoduchším hasiacim prostriedkom bolo vedro, trhací hák, tlmnica, mokrá látka, potom požiarnikom pomáhali ručné striekačky. Až nástupom pary prišli parné striekačky, neskôr benzínové a dieslové.
Pomáhajú profesionálom
Povinnosť obce založiť Dobrovoľný hasičský zbor v obciach nad 500 obyvateľov dnes na Slovensku určuje zákon.
„Vláda v poslednom období poskytla obciam, ktoré sa o to prihlásili a boli odborne schopné, techniku. To vnímam ako veľmi pozitívny fakt,“ hovorí Chvostaľ.
Dobrovoľní hasiči vykonávajú záchranné práce pri požiaroch, povodniach, dopravných nehodách a iných mimoriadnych udalostiach, podľa vybavenia jednotky.
V praxi sa ukazuje, že pri povodniach, veterných smrštiach či snehových kalamitách nie je niekedy možné pokrytie územia okolia obcí iba profesionálnymi hasičmi.
„Sme pripravení zasiahnuť a pomôcť. My v meste ale nemáme techniku, poskytujeme len súčinnosť profesionálom,“ objasňuje.
Dobrovoľníctvo ako poslanie
Ladislav Chvostaľ je členom Dobrovoľného hasičského zboru od roku 1971. Za ten čas sa zúčastnil niekoľkých dramatických zásahov. „Pokladám to za svoju morálnu česť a povinnosť.“
Tvrdí, že nie je dôležité, ako cestou dobrovoľníctva sa vydáme, nezištne pomáhať sa dá aj inde, dôležité je len chcieť.
Dnes je dobrovoľné hasičstvo hlavne o prevencii, práci s mládežou a súťažení.
Zaslúžia si viac pozornosti
Ladislav Palčík je dobrovoľným hasičom od svojich 43 rokov. Keď sa stal svojho času riaditeľom jednej z poisťovní, považoval za svoju povinnosť osobne sa podieľať na znižovaní počtu poistných udalostí práve vstupom do dobrovoľného hasičského zboru.
Dnes má doma všetky ocenenia, ktoré je u nás možné získať, prijal ho prezident republiky.
Aj keď patrí k najstarším dobrovoľným hasičom v Michalovciach, chce byť aktívny aj dnes.
„Kedysi sa tejto sfére štát veľmi nevenoval, dnes mám pocit, že nám svitá na lepšie časy. Ochrana majetku a najmä prvý zásah dobrovoľných hasičov je základom toho, aby sa zabránilo veľkým škodám,“ myslí si.
Zdôrazňuje, že v spoločnosti, kde veľa ľudí nechce robiť ani za peniaze, si je treba tých, čo vykonávajú akúkoľvek dobrovoľnícku činnosť vážiť dvojnásobne.
„Po futbale je to na dedinách druhý najobľúbenejší šport, ale nemôže sa robiť naplno, keď absentuje materiálne vybavenie.“
Výstava o minulosti a súčasnosti Dobrovoľného hasičského zboru v Michalovciach potrvá v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického do 24. novembra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
