HUMENNÉ. Súbor šesťdesiatich vystavovaných ikon pochádza zo súkromnej zbierky Milana Urbaníka.
Väčšina ikon bola vyhotovená v Rusku a Grécku v 18. a 19. storočí. Najstaršia vystavovaná ikona pochádza od gréckeho autora zo 17. storočia.
„Zaujímavými sú súbor štyroch rozmerovo rovnakých ikon pôvodne z Bulharska s výjavom apoštolov a ikona pochádzajúca zo Slovenska s príbehom Matky Božej Trojrukej,“ informovala Jana Fedičová z Vihorlatského múzea.
Najväčšia a najmenšia
Formátovo najväčším dielom s rozmermi 108 x 68,3 cm je ikona ruského ikonopisca datovaná do roku 1880.
Rozmerovo najmenšou a vyhotovením jedinečnou je ikona nazvaná Matka Božia Kazanská.
„Ikona bola zhotovená v Rusku okolo roku 1895 v podobe takzvanej pútnickej ikony, nazývanej aj kivot alebo kiot, čo je odvodené od slova pútnik. Často išlo aj o presklené rozkladacie a bohato zdobené skrinky,“ doplnila Fedičová.
Prednáška o mystickom obsahu ikon
Vystavované ikony v sebe spájajú ušľachtilosť a jedinečnosť umeleckého diela, ako aj mystickosť duchovného posolstva.
„Podľa ikonopiscov nie je ľahké ikonu čítať, lebo ona nie je slobodným znázornením, ale tajomstvom, ktoré nám zanechal ikonopisec,“ dodala.
V rámci vernisáže výstavy, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 8. decembra o 16.00 hod. v tematiku mystického obsahu ikon, ako tradície kresťanských cirkví východného obradu, priblíži v prednáške dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove prof. Ján Šafin, PhD.
V kultúrnom programe sa predstaví Metropolitný vzdelávací chór Pravoslávnej cirkvi na Slovensku pod vedením Nadeždy Sičákovej, absolventky Moskovskej duchovnej akadémie.
Výstava potrvá do 31. januára 2017.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
