BAČKOV. V mnohých obciach Zemplína vznikali pred časom pamätné izby. Exponáty v nich nepripomínali iba výnimočné či pre obec charakteristické udalosti z minulosti, rôzne písomnosti, staré kroniky a zápisy, ale postupne sa začali premieňať aj na drobné múzeá.
Mali za úlohu pripomínať život na zemplínskom vidieku, najmä na roliach a v domácnostiach.
Podobným procesom prešli aj v Bačkove pod Dargovom
„Naša obec má veľmi bohatú históriu, ale naši mladí o nej a o živote pred i po vojne vedia málo,“ vysvetlila nám Kveta Nemčíková, ktorá nás pamätnou izbou previedla.
„Do vytvárania pamätnej ľudovej expozície sa zapojilo množstvo ľudí z obce, ktorí pochopili, že staré typické dobové exponáty treba zachovať a nie vyhadzovať. Cieľ bol hneď jasný a to vytvoriť trvalú expozíciu skladajúcu sa z exponátov pripomínajúcich kultúru a tradície našej obce, ktoré boli veľmi bohaté.“
Upravená posteľ bola vizitkou gazdinej
V prvej z niekoľkých izieb sú exponáty, ktoré pripomínajú život vidieckych domácností pred vojnou. Je tu perinami a vankúšmi vysoko ustlaná posteľ prikrytá starožitnou prikrývkou.
Postele boli vždy perfektne upravené. I keď pracovný deň gazdu a gazdinej sa začínal veľmi zavčasu, posteľ nikdy nezostala neustlaná a neprikrytá.
Pokrývky si v minulosti ženy tkali na krosnách, ktoré azda v žiadnej domácnosti nechýbali.
Farebné ozdoby vytvárali technikou tzv. preberania. Dnes už túto techniku iste nikto nepoužíva, preto tieto kusy sú veľkou vzácnosťou.
Aj kuchyňa vo vidieckom príbytku, či už bol chudobnejší, alebo bohatší, bola vždy obriadená, vyumývaná a vravievalo sa, že tu sa mohli halušky jesť aj zo zeme.
Pravdou je, že kuchyňa bola v rodinách hlavným dejiskom dňa. V bačkovskom múzeu sú uložené dobové stoličky, kuchynský kútik so starožitnou komodou, skrine s oblečením, kroje, šatky a vlniaky.
Ešte aj v 60. rokoch minulého storočia bol typický obraz zemplínskeho vidieka stretnúť ženu na ulici v „konti“ (čepiec), ktorý zakrývala šatka, buď „pľuščovka“ alebo „atlaska“. Tie si ženy šili samé, lebo ani šijací stroj v mnohých domácnostiach nechýbal...
Potlač im robili malé dielničky v niektorých obciach. Rovnako ako aj sukne skladané na „faldy“ (záhyby).
Názvy sú odvodené od použitej látky a spôsobu ozdôb na nej. V zime nechodili v dlhých kabátoch, ale boli buď zaodeté do „chustky“ (vlnené hrubé šatky prehodené cez hlavu a plecia, siahajúce až po pás), tie bohatšie mali tzv. kožušanku, elegantne zdobenú bundu bez rukávov vyrobenú z ovčieho rúna.
V zime i v lete mali prevažne ručne šité čižmy a topánky. Tie bačkovské majú už vyše 100 rokov a parádila by sa v nich nejedna dievčina aj dnes, lebo sú zachované a z kvalitného materiálu.
Obuvníci chodievali s ponukou po obciach až do rodín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
