V Ústave českých dějín na Univerzite Karlovej v Prahe sa venuje výskumu fenoménu propagandy v režime Slovenského štátu 1939 – 1945. Zároveň pre Ústav pro studium totalitních režimů pripravuje dielne zamerané na didaktiku dejepisu. Historik JURAJ VARGA (30).
Na Slovensku v rámci tohto projektu organizoval dielne v Bratislave a v Košiciach. Na apríl pripravuje jednu v Trebišove a v máji v Nitre.
Pre spoločnosť Post Bellum vyhľadáva a dokumentuje pamätníkov z oblastí východného Slovenska pre projekt Pamäť národa a pravidelne v rámci tohto projektu vychádzajú aj jednotlivé príbehy v Denníku N v rubrike Príbehy 20. storočia.
Mladý historik pracuje aj pre spoločnosť Eppas, ktorá sprostredkúva pracovné stáže pre mladých ľudí v rámci Európskej únie skrz program Erasmus+.
Vyštudovali ste špecifický odbor história. Čo vás pri rozhodovaní o voľbe vysokoškolského štúdia na tejto téme oslovilo?
Na štúdiu tohto odboru ma najviac zaujímalo poznanie minulosti a možnosť preniknúť do minulých svetov a poznávať ich. Pravdepodobne to poznávanie samotné ma ako 11-12-ročného natrvalo pripútalo k štúdiu dejín a minulosti. V rokoch, ktoré nasledovali, som už iba zvažoval, do ktorého obdobia sa najviac zahryznúť.
Možno povedať, že sa pracovne venujete svojmu hobby?
V podstate sa venujem aj tomu, čo ma baví a o to viac, že môžem svoje postrehy a myšlienky viac a viac artikulovať a verbalizovať v náročných rozpravách.
Na ktorú oblasť ste sa neskôr detailnejšie zamerali?
Osobne ma začal zaujímať rozmach propagandy ako takej a jej vplyv na myslenie a konanie jednotlivcov a celých spoločností. Začal som hľadať jej počiatky v moderných dejinách a najviac ma zaujali jej prejavy na Slovensku v čase Slovenského štátu. Nielen však iba v rokoch 1939 – 1945, ale aj v rokoch pred jeho vznikom. Mnohé frázy, ba aj celé témy sa používali a nastavovali oveľa skôr. Používali a recyklovali sa aj po zániku Slovenského štátu a reprodukujú sa v istých podobách aj dodnes.
Nemáte pocit, že dejiny Slovenska od 1. svetovej vojny, či po 2. svetovej vojne, boli prispôsobované ideám režimu po roku 1948?
Dejiny alebo podávanie dejín sa v istých podobách viac a v iných zas menej prispôsobuje režimu, v ktorom sú písané a tvorené. Rok 1948 priniesol veľký posun v podávaní minulosti a dejín. Mnoho udalostí a osobností získalo väčšiu pozornosť, mnoho stratilo pozornosť a ďalšie sa úplne vytratili zo záberu historiografie. No, musím dodať, že sa dnes záber historiografie neustále rozširuje a možno sa raz odpútame aj od národných fetišov a nekritických adorácií rôznorodých postáv.
V ktorej oblasti našich dejín vidíte v interpretácii najväčšie chyby, ktoré ostali evidentne kritické?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
