MICHALOVCE. V dnešnej dobe nekonečných možností zábavy dať dokopy tridsať nadšených ľudí je naozaj veľká zásluha.
Ochotníci z Divadla pri fontáne zažívajú v súbore šťastné chvíle, ale aj pokusy, omyly a prekonávanie samých seba.
Pod režisérskou taktovkou Jely Timkovej a Heleny Andreevy vzniká pestrý programový scenár divadelných predstavení.
Svojimi hrami búrajú ľudské predsudky, minulosťou zakódované komplexy a nabádajú k pokornej človečine.
Naberali odvahu
Vznik ochotníckeho divadla iniciovalo mestské kultúrne stredisko pod vedením riaditeľky Milady Tomkovej.
„Vedeli sme, že ochotníci mali v Michalovciach svoju tradíciu, ale k jej oživeniu sme naberali odvahu. Vzniklo to, v čo sme s malou dušičkou dúfali. Už piaty rok stmeľuje divadlo ochotníkov rôzneho veku, vzdelania, profesií a prináša každoročne divákom novú premiéru, a to najhlavnejšie, radosť a úsmev,“ ozrejmila Timková.
Divadlo je radosť i liek
Z vedenia divadla mali režisérky v začiatkoch obavy.
„Sme učiteľky slovenského jazyka, a hoci máme obidve skúsenosti so študentskými divadlami, vziať si na starosť mestské divadlo, toho sme sa báli. Netrúfali sme si postaviť sa na čelo ochotníckeho súboru, ale aj nás presvedčili a aj zaúčinkovala divadelná mágia,“ hovorí Jela Timková, ktorej divadlo bolo veľkou láskou už od útleho veku.
Ako herečka okúsila dosky žiackeho i študentského divadla. Stála aj pri vzniku Divadielka Spektrum na strednej škole, ktoré viedla pätnásť rokov.
Andreeva: Divadlo je radosť i liek
Helena Andreeva miluje dobrú literatúru, a preto kedysi pred rokmi viedla frankofónne divadlo. So svojimi žiakmi z gymnázia nacvičila tri predstavenia, s ktorými vystúpili aj na divadelnom festivale vo Francúzsku.
„Ani nemám odvahu hovoriť o tom, že spolurežírujem v Divadle pri fontáne, veď ja nie som vyučená režisérka. Mám však trochu dobrodružnú a liberálnu povahu. V začiatkoch sme nemali ani len potuchy o tom, či to vyjde. A že sa divákom páčila hneď naša prvá hra pred piatimi rokmi, to je úžasné. Divadlo je radosť i liek, a keď to zdieľajú tvorcovia i diváci, tak je všetko, ako má byť,“ spomína režisérka Andreeva.
Na divadelnej torte horí päť sviečok
„Je neuveriteľné, že už ubehlo päť rokov, čo sa uskutočnil konkurz do divadla. Spomínam si, že naň prišlo viac ako štyridsať ľudí, rôzneho veku a povolania. Niektorí zistili, že divadlo je náročnejšie ako si pôvodne mysleli, ale tridsiatka záujemcov o herectvo zostala. Najväčší problém bol, čo budeme hrať. Pre taký veľký súbor bolo treba niečo vymyslieť,“ vysvetľuje Timková.
Po overenej klasike nesiahajú
Zrodu prvého predstavenia, a potom aj tých ďalších, boli podľa režisérok naklonené nielen driemajúce múzy, ale aj šťastie, ktoré praje odvážnym. Dve autorky Miriam Adamíková a Katarína Varechová premieňajú námety na výborné scenáre.
Scenáristky sa snažia hľadať aktuálne témy a pokúšajú sa vyrovnať aj s kontroverznou minulosťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
