HUMENNÉ. Vihorlatské múzeum v Humennom si v stredu pripomína 333. výročie smrti Žigmunda Drugetha, ktorým v Humennom vymrel rod Drugethovcov.
Ako upozornila historička múzea Zuzana Koščová, o tomto dátume úmrtia sa vedie polemika, keďže v odbornej literatúre existujú dve rôzne datovania Žigmundovej smrti.
Okrem 19. apríla 1684 je to aj 14. február toho roku.
V oboch prípadoch je všal zhodné miesto úmrtia - Užhorod.
Ďalšia z teórií tvrdí, že Žigmund Drugeth bol popravený Imrichom Thökölym v Košiciach za zradu.
Vyjasniť odlišnosti historických údajov dostupných v publikáciách rôznych autorov chce v budúcnosti aj samotné Vihorlatské múzeum, ktoré pripravuje výskum o živote a smrti Žigmunda Drugetha.
„Považujeme takýto výskum za prínos pre regionálnu históriu a doplnenie historiografie Drugethovcov v rámci európskeho pôsobenia. Rovnako i pre našu inštitúciu, keďže samotný zámok, v ktorom sídli Vihorlatské múzeum, patril tomuto silnému magnátskemu rodu od roku 1317 ďalších viac než tristo rokov,“ uviedla Koščová.
Zomrel bez mužského potomka
Žigmund Drugeth sa narodil v roku 1657. Vzdelanie získal u jezuitov a štúdium ukončil v roku 1676 na Viedenskej univerzite. Jeho život bol krátky.
Zomrel ako 27–ročný bez mužského potomka.
Žigmundom tak na humenskom panstve i v Uhorsku vymrel rod po meči. V roku 1691 zomrel korbavský biskup Valent Drugeth ako posledný príslušník rodu. Vlastníčkou obrovských majetkov sa stala dcéra Žigmunda Drugetha Klára, manželka Petra Zichyho.
Napriek Žigmundovmu mladému veku ho panovník Leopold I. vymenoval v roku 1675 za župana troch stolíc – Zemplínskej, Užskej a Boršodskej. Žigmund sa zúčastnil aj Thökölyho protihabsburgského povstania.
Najskôr bojoval na strane Thökölyho, ale po bitke pri Viedni prešiel na stranu Leopolda I. a bojoval za panovníkove záujmy až do svojej smrti.
Spomienkou na Žigmunda Drugetha v Humennom je reliéfny rodový erb nachádzajúci sa nad portálom humenského múzea. Erb šľachtického rodu mal mnoho variácií a farebných prevedení.
Používal ho už Juraj Drugeth a bol najhonosnejším prevedením drugethovského erbu, ktorý používali aj nasledujúce generácie až do Žigmunda Drugetha.
Éra pôvodne talianskeho rodu Drugethovcov v Humennom, ktoré si v tomto roku pripomína 700. výročie prvej písomnej zmienky o meste, trvala vyše 350 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
