HUMENNÉ. Milá a vtipná mala byť (a bola) kratučká scénka, ktorú s bývalými a súčasnými žiakmi literárno – dramatického odboru Základnej umeleckej školy (ZUŠ) na Mierovej ulici v Humennom pripravila známa slovenská režisérka, humenská rodáčka Adriana Totiková.
Doslova z večera do rána „naštudovala“ svieže dielko, na ktorom sa diváci koncertu pri príležitosti osláv 60. výročia školy schuti zasmiali.
Humor a radosť
„Nechcem, aby sme sa stresovali. Nie sme koncertní umelci, ktorí už 254-krát hrajú tú istú partitúru. Musíme vniesť do seriózneho programu koncertu a vznešeného umenia trochu humoru, radosti a odľahčenia,“ povedala režisérka Totiková partii „hercov“ na skúške.
Mala dve podmienky: práca musí byť kolektívna a scénka interaktívna so zapojením publika.
„Musíme využiť to, čo je na divadle atraktívne: pohľad do zákulisia. Ukážeme ako dielo vzniká,“ spresnila energická režisérka, ktorá sa priznala k profesionálnej deformácii. „Režírujem už aj stromy,“ zdôraznila.
V scénke z divadelného konkurzu stvárnila archetyp prísneho a večne nespokojného režiséra. „Taký neexistuje. Ja som milá, zlatá,“ zaironizovala.
Z Ranevskej Ranená breza
Do rusínskeho muzikálu dramaturg zaradil postavu Ranevskej z Čechovovej drámy. Informačný skrat ale spôsobil, že všetci adepti na stvárnenie úlohy si pripravili báseň Ranená breza.
Pre optimistickú režisérku, aj keď trochu otrávenú a znechutenú sobotňajším konkurzom na druhom konci republiky, sa postavil výber tých najlepších: romantická a beznádejne patetická Jana Kurilová Nazadová (v „civile“ učiteľka základnej školy), na smrť vystrašený trémista Gustáv Urban (gymnazista), sebaistý pamäťovo slabý mačo Michal Džatko (stredoškolák), sebavedomá ignorantská podnikateľova dcéra Annamária Bajcurová (gymnazistka), premotivovaná pohybovo zdatná Jana Franková (konzervatoristka), ambiciózna neodbytná filozofka Alexandra Harvanová Varcholová (manažérka kníhkupectva) a neistá ale odhodlaná Lenka Dzobová (rozhlasová redaktorka) s neodstrániteľnou rečovou chybou.
A publikum, ktoré na pokyn režisérky vytvorilo zvukovú kulisu lesa: šumelo, žblnkotalo, trilkovalo, či zavýjalo.
Nápady sa rodili spontánne, tandem režisérka – herci šliapal perfektne. Po dvoch skúškach a jednej priestorovej generálke priamo na javisku, sa išlo naostro.
Skvelý výsledok potešil všetkých. „Keď spolu poriadne popracujeme, muzikál odpremiérujeme v roku 2025,“ uzavrela s ironickou nádejou dynamická režisérka.
Režíruje, píše a príležitostne aj hrá
Adriana Totiková režíruje v divadle, rozhlase a televízii. Zaujíma ju najmä súčasná európska dráma. Je tiež autorkou vlastných divadelných hier a scenárov, prekladá z poľštiny.
Ako herecká koučka spolupracuje na filmoch a divadelných workshopoch doma i v zahraničí.
Zvláštne miesto v jej tvorbe predstavuje tvorba pre deti. Pozornosť tiež venuje vyhľadávaniu a vedeniu detských hereckých talentov pre televíziu a divadlo.
Inšpiruje sa každodenným životom naokolo, cestovaním po vzdialených miestach, miluje Broadway, módu a lietanie.
Imitovala včielku
Jej cesta sa začala v mládežníckom divadle v rodisku a v humenskej zuške. „Spomínam si, ako som na prijímačkách na literárno-dramatický odbor mala robiť včielku, ktorá poletuje a opeľuje kvietky. Doma sme potom veľmi prežívali, či má na zušku prijmú,“ hovorí.
S umeleckou školou bola napokon spätá až do maturity.
„Litko, ako sme LDO prezývali, bolo každodennou súčasťou môjho života. Hodiny boli mojím športovým tréningom aj šachovým krúžkom v jednom, čiže fyzický aj intelektuálny rozvoj naraz. Litko som tak milovala, že by mi ani nenapadlo hodinu vynechať a dokonca som sa vkrádala aj na hodiny iných, starších či mladších žiakov. Starší ma inšpirovali, mladších som doučovala,“ zaspomínala si.
Z učiteľky kolegyňa
S divadelným súborom Masky pod vedením učiteľky Aleny Lelkovej precestovali po festivaloch nielen Európu.
„Boli sme fantastická partia. Z bývalých členov súboru som vlastne len ja ostala pri divadle ako profesionál, ale vždy keď sa stretneme, vystrájame a improvizujeme presne ako za starých čias, akoby tých 20 rokov vôbec neuplynulo,“ povedala.
So svojou učiteľkou je dnes kolegyňa a spolupracovníčka v profesionálnom divadle. Najvzájom si radia a pracujú na spoločných dielach.
„Alena v celej našej skupine podporovala spontánnosť, otvorenosť, na druhej strane zodpovednosť v prístupe, vedomie kolektívnej tvorby, starostlivosť o hereckého partnera. A vo mne samej burcovala budúcu herečku, režisérku aj pedagogičku,“ dodala Adriana Totiková.
Prezradila, že na jeseň sa jej splní odveký profesionálny sen: chystá sa spolu s ďalšími piatimi režisérmi z rôznych kútov sveta do amerického Hollywoodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
