RUSKÁ BYSTRÁ. Drevený kostolík sa ukrýva v podvihorlatských lesoch, v najmenšej obci Sobranskeho okresu.
Chrám (cerkev) stojí na svojom pôvodnom mieste od roku 1730 a týči sa na vyvýšenine uprostred obce.
V roku 1968 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku spolu s ďalšími 26 kostolmi, ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.
V zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zapísaný od roku 2008, v kategórii Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, do ktorej sa radí aj ďalších sedem vzácnych kostolov.
Omše v staroslovienskom jazyku
Trojpriestorová stavba má pôdorys za sebou radených štvorcov a pozostáva z malej svätyne, lode a veže.
Samotný zrub nie je opláštený, ale chráni ho prečnievajúca šindľová strecha.
Jediným výraznejším dekoratívnym prvkom je zakončenie zvonovej veže cibuľou a trojramenným krížom.
„Chrám je maličký, ale vyhovuje potrebám miestnych ľudí. Pravidelne tú slávime východné obrady svätej liturgie, ktoré sú vyslovené v staroslovienskom jazyku, keďže v obci sa hovorí rusínskym nárečím,“ povedal gréckokatolícky kňaz Jozef Kornecký.
Pôvodne bez klincov
Starosta Ruskej Bystrej Ján Sakulič vysvetlil, že v obci je to zároveň jediný kostol, ktorý majú.
„Je to veľké dielo, ktoré nám tu zanechali naši predkovia. Pôvodne bol robený bez jedného železného spoja, avšak pri dnešných opravách je nutné použiť napríklad klince. Kostolík sa snažíme udržiavať v čo najlepšom stave, aby bol aj naďalej využívaní na liturgie, ako pre miestnych, tak aj pre návštevníkov,“ povedal Sakulič.
V malej dedinke žije približne 120 obyvateľov.
Klince sa podľa Korneckého nemohli pri stavbe kostol používať preto, lebo pripomínali ukrižovanie Ježiša Krista.
Ihličnaté ručne tesané trámy sú tak na koncoch spojene tesárskym čapovaním a zadlabaním.
Vzácna relikvia svätca
Od roku 2014 sa v chráme uchováva vzácna relikvia, ktorá je uložená pod ikonou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
