Múzejníci používajú na opravu domčeka z Klenovej vaľky

HUMENNÉ. Obytný dom z Klenovej prechádza obnovou.

Je posledným objektom v humenskom skanzene, ktorého sa dotkli ruky robotníkov.

Pracujú tak, ako voľakedy naši predkovia.

Opravili všetky objekty

Roľnícky domček z Klenovej pochádza z prvej tretiny 20. storočia.

Do expozície ľudovej architektúry a bývania sa dostal koncom 70. rokov minulého storočia.

Pozostáva z troch obytných častí - izby s jednoduchým zariadením, komory a predsiene.

„Každoročne pripravujeme cyklus stretnutí rodákov z obcí, odkiaľ pochádzajú objekty v skanzene. Začali sme s Novou Sedlicou, prešli sme Zemplínske Hámre, Výravu, Oľšinkov, Vyšnú Jablonku, Nechválovu Polianku i Kalnú Roztoku. Stretnutiu vždy predchádza obnova domu či hospodárskeho objektu. Domček z Klenovej je posledným, ktorý treba vynoviť,“ hovorí etnograf Vihorlatského múzea Jozef Fundák.

Klenovskí rodáci sa v skanzene zídu 13. augusta.

Dovtedy majú ešte múzejníci plné ruky práce.

„Robotníci opravujú omietky, natierajú drevené konštrukcie. Súčasťou prác je oprava podláh, vnútorných omietok a inventára,“ informuje.

(zdroj: Jana Otriová)

Tehly zo starých domov

Robí sa tak ako voľakedy.

„Materiál získavame z použitých hlinených nepálených tehál, tzv. vaľkov, od ľudí v regióne, ktorí rozoberajú staré domy. Vaľky sa rozdrvia a rozmočia. Podľa potreby pridávame do zmesi ešte nasekanú slamu. Najprv natierame vonkajšiu omietku na hrubo. Keď popraská, špáry zahladzujeme jemnejšou hlinou až dovtedy, kým nie je stena rovná a hladká,“ vysvetľuje Fundák.

Potom nasleduje vápenná výmaľba.

„Niektoré domčeky maľujeme nabielo, niekde pridávame prímes modrého pigmentu,“ dodáva.

Múzejníci robia opravu omietok prevažne vo vlastnej réžii s aktivačnými pracovníkmi.

Rovnako sa snažia z vlastných zdrojov zabezpečiť aj nákup materiálu.

Posledným krokom bude osadenie tabúľ s informáciami o domčeku a obci pri objekte v skanzene i priamo v Klenovej.