HUMENNÉ. V nedeľu sa v humenskom skanzene zišli Klenovčania.
Išlo už o šiesty ročník obľúbeného podujatia, keď sa v expozícii ľudovej architektúry stretávajú rodáci, ich rodinní príslušníci, priatelia a praznivci obce, z ktorej pochádzajú domy či hospodárske objekty.
Šafarňa i lada
Z Klenovej v Sninskom okrese je v skanzene obytný zrubový roľnícky dom bez hospodárskej časti. Pozostáva z izby, predsiene a komory.
Postavili ho pred I. svetovou vojnou, do skanzenu ho presťahovali v roku 1977.
Dnes vyše storočný domček prešiel rozsiahlou renováciou pôvodnými technologickými postupmi.
„Pamätám si, že v izbe stáli dve postele, v prostriedku lavica, takzvaná šafarňa. Stôl, po pravej strane za dverami pec. Naľavo pri stene stála truhlica, hovoríme jej lada. Do nej si ľudia ukladali sviatočné oblečenie,“ spomína 65-ročná Božena Volochová, rodená Záhorcová.
Predsieň bola zaprataná poľnohospodárskym náčiním.
Múzejníci používajú na opravu domčeka z Klenovej vaľky Čítajte Údili slaninu
„Domáci boli chudobní. Chovali kravku, prilepšovali si údením slaniny. Keďže dom nemal komín, dym sa stlal na pôjde a menil ju na údiareň. Pamätám si, že ma ta mama posielala so slaninou,“ hovorí.
Manželský pár nemal deti.
„Bývala s nimi aj mama domácej panej. Na vysokého pána domáceho si pamätám len hmlisto, zomrel pomerne skoro. Domček ostal prázdny, keď sa pani, hovorili sme jej Mitraňa, presťahovala k susedovi. Za slobodna sa volala Hafičová,“ spresňuje Božena Volochová.
Jablká chutili nevýslovne dobre
Domček stál na vyšnom konci, za mostom pri hlavnej ceste.
Mal malú predzáhradku. „Na dvore rástla obrovská jabloň s fantastickými jablkami. Vrhala tieň na celý dvor,“ hovorí pani Božena.
Juraj Petrovaj (73) chuť šťavnatých jabĺk dodnes cíti na jazyku.
„Jabloň rástla blízko plota. Vyliezli sme na plot, odtiaľ sme sa vyšplhali na strom a natrhali si jabĺk. Keď starí počuli zvonku šramot, domáci pán vybehol a hnal nás s krikom: Ja vášho ancikrista, ja vám dám, idete stade! Bežali sme kade ľahšie,“ spomína na šibalstvá spred šesťdesiatich rokov.
„Keď sme prišli cez deň, núkali nás jabĺčkami. Boli dobré, preto sme sa večer odvážili ísť na ne,“ dodáva.
Drevenice vystriedali murované domy
Dnes už v Klenovej podobných dreveníc niet.
„Všetko staré sa zbúralo. Žiaľbohu, nemáme čo ponúknuť turistom a návštevníkom obce. Niet v nej žiadnej kultúrnej pamiatky ani inej dominanty,“ hovorí starosta Klenovej Slavomil Voloch (TIP).
Obec s 510 obyvateľmi má stále funkčnú materskú a základnú školu. „Škôlkarov je 12, žiakov 68. Vlani sme mali 77 detí, ich počet klesá. Chceme ju udržať,“ zdôrazňuje.
Devízou obce je podľa starostu krásna príroda. „Budúcnosť je v agroturistike, turizme. Radi by sme zriadili stacionár,“ hovorí.
Oživiť vyľudňujúcu sa obec by mohli chalupári. „V dedine je asi 15 starých domov na predaj. Chalupárov vítame, je to nová krv, nová energia. Zveľaďujú domčeky,“ uzatvára Voloch.
Duchové slovo i spev
Stretnutie Klenovčanov po prehliadke skanzenu pokračovalo pravoslávnou liturgiou v drevenej cerkvi sv. Michala Archanjela, kultúrnej pamiatke z roku 1864.
V kultúrnom programe vystúpila ženská spevácka skupina Strihovčanka zo Strihovca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
