SNINA. Výstava dobových fotografií Snina v objektíve času v kaštieli je vyústením trojročnej práce kurátorov kaštieľa a nadšencov regionálnej histórie.
„Zhromažďovať fotografie znamená zhromažďovať samotný svet. Filmy osvietia plátno, mihnú sa a zhasnú. Fotografie sú však obrazy, ktoré môžeme skladovať, hromadiť a dlho pozorovať. Pozorovať na snímkach svetlo, kompozíciu, vychutnávať detaily a emocionalitu okamihu,“ hovorí kurátorka kaštieľa Daniela Kapráľová.
„Sila fotografie spočíva v tom, že dokáže zastaviť okamihy, ktoré normálny beh času rýchlo prekryje novými vnemami. Naša výstava dobových fotografií je toho dôkazom,“ dodáva.
Vytvorili album mesta
Príprava koncepcie výstavy sa začala pred troma rokmi zberom starých, dobových fotografií o meste a živote v ňom.
Vďaka pomoci verejnosti i nadšencov sa podarilo zozbierať vyše 300 fotografií.
Predchádzala tomu aj návšteva fotografického archívu v Múzeu ukrajinskej kultúry v Svidníku, ktorý mal Sninu vo svojej zberovej a výskumnej oblasti.
„K spolupráci sme prizvali tiež zberateľskú spoločnosť Retrospektíva, ktorá pomohla so svojím bohatým fotografickým archívom. Vybraných dvesto výstavných fotografií bolo naskenovaných, retušovaných a nanovo vytlačených vo väčšom formáte oproti originálom,“ približuje Kapráľová.
Výstava zachytila cez optiku objektívu obdobie od 30. rokov 20. storočia po súčasnosť. Vytvoril sa tým pomyselný fotografický album mesta, v ktorom si môžu návštevníci listovať a spomínať.
Dopisujú chýbajúce údaje
Výstava má aj interaktívnu časť.
„Návštevníci sú zapojení do tvorivého procesu a dopisujú chýbajúce údaje pri jednotlivých popisoch fotografií,“ zdôrazňuje kurátorka.
Výstavu dopĺňajú krátke historické filmové dokumenty zo Sniny v čiernobielom podaní.
Tým sa naplnil zámer vytvoriť originálnu výstavu v rámci 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste.
Má svoje vyžarovanie
„Fotografiu vnímame ako atribút zmrazenia času. Aj keď je dobová fotografia odzrkadlením reality, často manévruje medzi pravdou a umením. Aj na výstave si môžeme vychutnať umeleckú kvalitu mnohých fotografií. Každá doba, každý fotografovaný model má svoje vyžarovanie,“ vyjadruje presvedčenie Kapráľová.
Príkladom je Rodinná fotografia richtára Jána Savku. Podľa Kapráľovej má nielen výpovednú historickú hodnotu, ale aj výtvarnú.
„Nadchne nás vyváženosťou a harmóniou čiernych a bielych plôch pripomínajúcich grafiku. Hneď na to nás očarí rozprávanie rúk ľudí na fotografii. Prirodzenú autoritu a dôstojnosť otca, na ktorého s bázňou vzhliada malý syn, potvrdzuje ruka na otcovom kolene. Akoby vravel ujovi fotografovi: Toto je môj otec, richtár, ja k nemu patrím. Prísna a rodinu pokope držiaca matka s prekríženými prstami na rukách, ako pri modlitbe, v magickom kruhovom objatí drží malú dcérku. Nádherná komunikácia rúk matky a dieťaťa! Len staršia dcéra je už samostatná identita. S pokornou zvedavosťou a skrytým koketujúcim poloúsmevom sa pozerá na fotografa. V rukách drží svoj atribút, bielu vreckovku. Výpovedná hodnota jednotlivých identít a charakterov fotografovaných je silno autentická. Bez príkras a pretvárok. Vedia, kto sú a vedia, že táto fotografia bude dôstojnou prezentáciou pre potomkov,“ uzatvára Daniela Kapráľová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
