OSADNÉ. V Osadnom sa v nedeľu konalo podujatie na počesť židov zo Sninského okresu, ale aj kňazov, ktorí sa ich vydávaním krstných listov snažili zachrániť pred koncentračnými tábormi a smrťou.
Podujatie Medzi tromi hranicami organizovalo občianske združenia Európska zberateľská spoločnosť a Krypta v spolupráci s obcou.
Žili v porozumení
V predpoludňajších hodinách sa účastníci vybrali na pešiu túru k stĺpu nad Osadným, ktorý v minulosti tvoril trojhraničie vojnového Nemecka, Slovenského štátu a Maďarska.
„Rovnomenný názov akcie poukazuje na to, že medzi týmito troma hranicami žili oddávna ľudia rôznych národností aj konfesií v zhode a porozumení,“ zdôraznil správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Osadnom Peter Soroka.
O histórii a cintorínoch
V prednáškovom cykle sa Ján Bocan z Európskej zberateľskej spoločnosti zo Sniny venoval problematike spojenia zberateľstva, histórie a turistiky v regióne.
Ján Novák v druhej prednáške oboznámil prítomných s existujúcimi židovskými cintorínmi v Sninskom okrese, so zaujímavými príbehmi o ich objavení a udržiavaní.
Chodievali do chrámu, bozkávali ikony
V tretej prednáške otec Soroka priblížil zaujímavosti z miestnej pravoslávnej matriky.
V rokoch 1935, 1937, 1938 a 1942 je v nej zapísaných dokopy 60 židov, ktorých pokrstil vtedajší osadňanský duchovný Konstantin Machlajčuk.
V obci slúžil od augusta 1930.
„Nie je isté, či boli všetci títo ľudia skutočne pokrstení alebo im otec Konštantín iba oficiálne vydal krstné listy, pretože v matrike väčšina nemá svoje poradové číslo, ale sú zapísaní viacerí pod jedným číslom. V roku 1935 je pod číslom 183 zapísaných 12 dospelých ľudí. V roku 1937 a 1938 je pod číslom 216 zapísaných 18 dospelých ľudí. V roku 1942 už nie je použité jedno poradové číslo pre všetkých dospelých židov, ale každý je zapísaný osobitne s tým, že ako dátum krstu sa niekedy uvádza rok 1938. Takto je tu zapísaných 30 ľudí,“ hovorí otec Soroka.
„Očití svedkovia si dodnes pamätajú, ako sa otec Konštantín v oltárnej časti chrámu tešil, keď židia vstupovali do chrámu, žehnali sa a bozkávali sväté ikony. Rovnako sme sa dopočuli, že jeden človek z Osadného dokonca pravidelne v nedeľu chodil do chrámu, ale nakoniec ho aj tak vzali do koncentračného tábora. To zase dokazuje, že ich krst možno nebol iba formálny,“ dodáva.
Prichádzali zďaleka
Pokrstení židia pochádzali z Humenného, Michaloviec, Veľkých Kapušian, Sečoviec, Ruskoviec, Pozdišoviec či Košíc.
„Ako povolanie pokrstených bolo pri mužoch zväčša poznamenané „torhovec“ obchodník alebo „vrač“ lekár a pri ženách domáca. Ich mená boli zapisované latinkou na rozdiel od Telepovčanov (Osadné sa predtým volalo Telepovce – pozn. red.), ktorí boli zapísaní azbukou. Pri niektorých židovských menách ako Albert, Izák, Adolf, Regina, Jolana, Leopold, Móric či Eugen sú azbukou dopísané aj ich nové krstné mená ako Andrej, Vasilij, Vasilisa, Mária, Štefan a iné. Občas sa dajú prečítať aj priezviská ako napríklad Jakubovič, Klein, Englender, Gelb či Keseler,“ uzatvára Peter Soroka.
Osadňanskú matriku preskúmajú spoločne s Jurajom Levickým zo Židovskej náboženskej obce v Humennom s cieľom nájsť potomkov pokrstených židov.
Účastníci stretnutia venovali spomienku aj otcovi Vasilijovi Ptaščukovi, ktorý vo Svetliciach pokrstil vyše 600 židov. Práve 10. septembra uplynulo 70 rokov od jeho smrti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
