TREBIŠOV. V rámci Dni európskeho kultúrneho dedičstva a tokajského vinobrania 2017 usporiadali v Múzeu a Kultúrnom centre južného Zemplína v Trebišove Deň Andrássyovcov.
V ich bývalom sídle, v trebišovskom kaštieli, boli veľmi zaujímavé prednášky, ktoré opäť poodhalili viac z ich tajomného života.
Zaujímavosti pre prvákov
Tímea Mátéová, kurátorka z Múzea v Betliari, prednášala o zvykoch a tradíciách na plesoch, poľovačkách a sťahovaní sa rodiny počas celého obdobia zo sídla do sídla, kde trávili väčšinu roka.
Rok v živote aristokratov na príklade členov rodu Andrássy Tímea Mátéová odborne prezentovala pre študentov stredných škôl.
Zúčastnili sa prváci z trebišovského Gymnázia. Treba povedať, že ich to iste veľmi zaujalo, pretože v zrkadlovej sále múzea, obrazne povedané, nebolo počuť ani muchu.
Nie div, veď zaznelo mnoho doposiaľ príliš nezverejňovaných informácií o troch bratoch rodu Andrássy, ktorí ho preslávili i tým, že boli úspešní aj ako politici.
Najznámejší z nich bol práve Július, ktorý je pochovaný v trebišovskom mauzóleu, pričom jeho pozostatky po smrti previezli až z Budapešti.
Ženám milencov netolerovali
Kurátorka však upozorňovala aj na šírenie niektorých nepotvrdených fám. Ako príklad uviedla vzťah Sisi s Júliusom, ktorý ju korunoval za uhorskú kráľovnú.
Povedala, že v aristokratických rodinách boli veľmi prísne kritéria na mužov, ale osobitne na ženy.
Čo znamená, že u žien v rámci rodín milencov netolerovali. Avšak miernejšie regulatívy boli u mužov.
Existoval múr medzi aristokraciou a ostatnou nižšie postavenou spoločnosťou, čo aj fungovalo.
Platili prísne pravidla na vystupovanie na verejnosti, nikto nesmel zahanbiť meno rodiny, aristokrati mali strojené vystupovanie a prísne pravidla rešpektovali vo vzťahoch a osobitne v sobášoch.
V rámci andrássyovskej rodiny medzi najväčší škandal napríklad patril sobáš najstaršieho syna Dionýza s nie primerane urodzenou Františkou, ktorú si vzal za manželku. Dokonca nikde nefiguruje na rodinných fotografiách. Hlavné rodinné sídla boli kaštiele v Trebišove a v Humennom.
Trebišovský a parchovanský kaštieľ boli známe tým, že tu usporadúvali lov na líšky.
Na dvoroch chovali aj malé medvieďatá, vlastnili zvernicu, kde držali rôzne zvieratá. Dokonca chodievali na lov na ľadové medvede. Traduje sa, že Andrássyovci boli znamenití chovatelia psov a koní.
Zberateľská vášeň potomkov
Nie menej zaujímavou prednáškou bola o stratených artefaktoch z kaštieľa v Trebišove. Prednášal Jakub Šnajder. Upozornil, že rod Andrássy patril v dejinách Uhorska k jedným z najbohatších.
„Prvotne nie tak významný a bohatý rod zo Sedmohradska nadobudol toto bohatstvo hlavne v čase rekatolizácie. Išlo vtedy o boj Habsburgovcov s hnutím reformácie. Panovníci v tomto boji udeľovali šľachte, ktorá konvertovala späť na katolícku vieru majetky a rozširovali ich právomoci. Práve to napomohlo aj rodu Andrássy preraziť až na vrchol Uhorskej a Rakúsko-Uhorskej politickej a spoločenskej scény," konštatoval Jakub Šnajder.
Ďalej informoval, že Andrássyovci sa na územie Zemplínskej župy dostali sobášom Karola III. Andrássyho, známeho gemerského hutníckeho magnáta s bohatou grófkou Etelkou Szapáry.
Odrazom tohto bohatstva, ale predovšetkým zberateľskej činnosti jej potomkov, je zachovaná bohatá umelecko-historická zbierka najmä v kaštieli Betliar a na zámku v Humennom.
Žiaľ, bohatstvo ostatných šľachtických sidiel patriacich do majetku rodu, sa nezachovalo. Je to známe predovšetkým o kaštieli v Trebišove a Tiszadobe.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny nechal vtedajší majiteľ kaštieľa, gróf Július Andrássy mladší, vysťahovať tieto umelecké zbierky a predmety na majetky v Maďarsku.
Spolu s manželkou ponúkli nasledovne kaštieľ vojsku na účely vojenského lazaretu. Z kaštieľa postupne vymizli nie len obrazy, nábytok a jeho vnútorné zariadenie, ale napríklad aj súsošia z fontán.
Avšak, nič nie je márne, niektoré vzácne kúsky sa podarilo trebišovskému múzeu získať späť, iné sa objavili až na svetových aukciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
