HUMENNÉ. Slovenský oscarový film Obchod na korze sa síce odjakživa spája s mestom Sabinov, kde sa nakrúcal, avšak skutočný obchod stával na humenskom korze.
A publicista Ladislav Grosman sa ním inšpiroval pri písaní svojej novely, z ktorej sa napokon stal oscarový filmový scenár.
Židovské Humenné bolo kedysi bohaté Čítajte Humenská galantéria mala židovskú majiteľku a počas vojnového slovenského štátu predajňu arizoval Slovák...
Na predajňu si pamätajú starí Humenčania, mnohí z nich sa ale po vojne odsťahovali do Izraela.
„Aj ja si pamätám, kde ten obchod stál. Mamka tam chodievala k starej pani Židovke, ktorá predávala gombíky a nite. Obchod na korze nie je žiadna fikcia, ale autentická udalosť skutočnej starej židovskej vdovy. A ľudia by mali okolo tohto miesta chodiť s pietou,“ uvádza vo svojich spomienkach humenský rodák, spisovateľ František Palonder.
Rodinu mu zabili
Osudy Židov počas II. svetovej vojny boli Ladislavovi Grosmanovi dobre známe. Aj jeho rodina totiž pri holokauste veľmi utrpela.
Narodil sa 4. februára 1921 do rodiny garbiara, ktorý mal päť detí. Stihol ešte vychodiť obecnú školu v Humennom a gymnázium v Michalovciach, no potom prišli vojnové časy a ani rodina Grosmanovcov sa nevyhla prenasledovaniu.
Ladislav bol internovaný v tábore nútených prác, odkiaľ sa napokon dostal a bojoval v Slovenskom národnom povstaní.
Jeho rodičia a traja súrodenci však zahynuli v roku 1944 v Ružomberku pri bombardovaní vlaku s transportom.
Po vojne sa L. Grosman snažil žiť takým normálnym životom, ako sa len dalo.
Vyštudoval vysokú školu a pracoval v rôznych vydavateľstvách, lebo mal blízko k písanému slovu.
A hrôzy, ktoré sa stali východoslovenským Židom a ktorých bol sám svedkom, opísal vo svojej tvorbe.
Manželia Grosmanovci. (zdroj: Kultúrne stredisko Sabinov)Manželka prežila Osvienčim
A o tom, že životných príbehov na písanie mal viac než dosť, niet vôbec pochýb.
Pred vojnou žilo v Humennom asi 2 500 Židov, po nacistických čistkách väčšina skončila v koncentračných táboroch. Aj jeho manželka Edita.
Humenné sa stalo hniezdom svetového príbehu o obchode na korze Čítajte „Bola som jednou z tých, ktorú medzi prvými deportovali do vyhladzovacieho tábora v Auschwitzi. Otec sa nevzoprel, keď som dostala oznam, že mám odísť pracovať. Transport bol hrozný, bez jedla, bez vody. Dostali sme misu a lyžicu na biednu stravu. Dva roky som žila kvôli tuberkulóze v strašných bolestiach, ktoré som skrývala, len aby som sa vyhla plynovej komore,“ vyrozprávala raz žena, ktorá v polovici januára 1945 vyrazila z Osvienčimu spolu s ostatnými na známy a hrôzostrašný pochod smrti.
„Keď nás v Gothune Nemci začali zhromažďovať na ďalší pochod, s niektorými spoluväzenkyňami sme sa ukryli. O dva dni neskôr prišla Červená armáda. Pešo, cez rozbombardovanú Varšavu som mierila domov, do Humenného. Čakali ma mama i otec a čakal ma aj môj budúci manžel Lacko Grosman,“ zaspomínala si pri jednej návšteve Slovenska vdova Grosmanová, ktorá žije so synom v Kanade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
