ZBOJNÉ. Na mape vojnových cintorínov na severovýchode Slovenska pribudol cintorín v Zbojnom.
O jeho obnovu sa zaslúžili členovia Klubu vojenskej histórie Beskydy z Humenného.
V piatok popoludní zazneli nad obcou Zbojné v Medzilaborskom okrese vojenské salvy.
Na počesť padlých vojakov z prvej svetovej vojny, ktorí sú pochovaní na vojnovom cintoríne. Posvätili ho miestni a vojenskí duchovní.
Nevedeli ho lokalizovať
Vojnový cintorín asi kilometer od Zbojného zarástol trávou, krovinami a stromami.
„Dlhé roky sme ho nevedeli identifikovať. Ani miestni ľudia nám nevedeli povedať presné miesto, kde by sa mal nachádzať,“ hovorí predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák.
Dobrovoľníci z Klubu, ale aj ich priatelia z Oravy, Maďarska, Česka a Poľska sa do obnovy pietneho miesta pustili v roku 2014.
„Nakoniec sa nám miesto podarilo lokalizovať. Vďaka archívnym materiálom sme zachytili jednu líniu hrobov,“ hovorí.
Prvá fáza obnovy spočívala v odstránení náletových drevín, vo vyčistení priestoru.
Potom prišla na rad výstavba oplotenia, osadenie krížov a pamätnej tabule a vybudovanie centrálneho pamätníka.
Obnova si vyžiadala stovky brigádnických hodín. „Na cintorín sa vzpriamene ani nedalo dostať, také bolo miesto zarastené. Hoci je blízko cesty, všetok materiál sme museli vynášať ručne,“ dodáva Drobňák.
Pochovaných je sto vojakov troch armád
V priebehu obnovy sa nadšencom vojenskej histórie podarilo zistiť, že cintorín navrhol maďarský architekt József Lamping.
„Navrhol niekoľko desiatok cintorínov na východnom Slovensku. Náčrt cintorína, ktorý je umiestnený na informačnom paneli, sme získali z rodinnej pozostalosti architekta. Budoval ho skutočne s citom pre pietne miesto,“ spresňuje Drobňák.
Svedčí o tom skutočnosť, že pamätník bol postavený nielen padlým rakúsko – uhorskej armáde, ale menšie pamätníky mali aj nemeckí aj ruskí vojaci.
„Chceli by sme ich dobudovať. Darí sa nám získavať mená padlých vojakov, ktorí zahynuli v okolí obce. Aj keď nevieme presne, v ktorom hrobe ležia, zaslúžia si mať svoj pamätník,“ dodáva.
Na cintoríne je pochovaných 100 vojakov rakúsko–uhorskej, nemeckej a ruskej armády.
Skúmanie vojenských matrík padlých je veľkým prínosom pre pozostalých, ktorí hľadajú posledné miesto odpočinku svojich predkov.
Kríž je z ostnatého drôtu
Zaujímavosťou cintorína je centrálny kríž. Navrhol a vyhotovil ho umelecký kováč z Maďarska, nadšenec vojenskej histórie a spolupracovník KVH Beskydy.
„Kríž je ukutý z ostnatého drôtu a z protipechotných zátarás. Sú to verné repliky z prvej svetovej vojny,“ hovorí Drobňák.
Autor mal zmysel pre detail. Svedčí o tom guľkou prestrelená zátarasa v dolnej časti kríža a drôt poškodený streľbou.
Kruté boje
Obec Zbojné obnovu cintorína z prvej svetovej vojny víta. Jej pracovníci pomáhali pri výrube stromov a kosení.
„Je to kus našej histórie. Nemali by sme na ňu zabúdať. Cintorín zatraktívni obec, bude plusom pre ňu, že máme čo ukázať,“ hovorí starostka Anna Koščová (Smer).
Z rozprávania pamätníkov miestni vedia, že medzi Valentovcami, Výravou a Zbojným prebiehali kruté boje.
„Dedinčania počuli nárek ranených. Padlých zvážali na toto miesto. Zo spomienok vieme, že ruskí vojaci boli pochovaní aj na miestnom cintoríne, ale hrobové miesta sa už nezachovali,“ hovorí.
Bojovali aj predkovia miestnych
Pre Annu Koščovú má pietne miesto aj emocionálny rozmer. Len ťažko skrývala dojatie a prejav pri posviacke náročky skrátila.
„Môj dedo Vasiľ Kačur narukoval ako 16-ročný chlapec. Odvelili ho na front do Talianska. Prežil kruté boje na Piave, ukrývali sa v zákopoch, hnali ich v blate, nečase. Rozprával veci, ktoré nám a dnešnej mladej generácii znejú priam neuveriteľne. Museli veľa vytrpieť,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
