HUMENNÉ. Medzietnický kultúrny gastro festival ponúkol ukážky kultúry národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ale aj to, čo varia rôzne etnické skupiny u nás a čo im chutí.
Kuchyňa, spev i tanec
Festival sa konal v nedeľu v Centre voľného času Dúha.
V Humennom sa prezentovali kultúrnymi ukážkami rómska a ukrajinská národnosť, kuchyňou afgánska, somálska, ukrajinská a rómska.
„Chceli sme ukázať majorite, ako vieme spolupracovať, ukázať im našu kultúru, jedlo. Cieľom bolo búrať predsudky, ktoré majorita voči nám má,“ povedal spoluorganizátor festivalu Peter Kudráč z Občianskeho združenia (OZ) Róm Podskalky.
Nina Galanská, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku, vysvetlila, prečo bolo Humenné ideálnym miestom na usporiadanie takéhoto festivalu.
„V meste žije početná rómska komunita, nachádza sa tu utečenecký tábor. Veľmi dobre spolupracujeme so združením Róm Podskalky. Chceli sme ukázať prepájanie kultúr a predchádzanie stereotypom a predsudkom,“ povedala.
Rómske etnikum zastupovali speváci a tanečníci zo skupiny Gipsy Angels a speváčka Gitana.
Ukrajinské piesne zaspievala ženská spevácka skupina Riava.
Jedlo chudobných
Tradičné jedlo rómskej kuchyne pripravili Libuša, Iveta a Eva Kudráčové z Podskalky. Nachystali goju a marikľe.
„Goja sú črevá naplnené uvarenými a popučenými zemiakmi so soľou, čiernym korením a múkou. Sú náhradou klobások. Naplnené črevá sa uvaria a potom upečú,“ vysvetlila Zlatica Kudráčová.
Marikľe sú rómskym chlebom. Cesto sa miesi z múky, kypriaceho prášku, sódy bikarbóny, soli a vody.
„Rómske jedlá sú jedlá chudobných. Neobsahujú veľa surovín, sú jednoduché a lacné,“ dodala.
Účastníkom festivalu ponúkli približne štyristo porcií. Pripravovali ich dva dni.
V tradičnej rómskej rodine mali prípravu jedál na starosti takmer výlučne ženy, dnes sa už stereotypy menia.
Zdravé a chutné
Hrečanyki sú fašírky z hrečky, teda pohánky.
„Nie je to múka, ale malé hnedé zrnká, trojuholníčky, ktoré sa rozvaria. Sú veľmi zdravé. Pridá sa cibuľka, mrkva, hríby a mäso,“ vysvetlila Kyjevčanka Iryna Hajdučková, umelecká vedúca skupiny Riava.
Prílohou bol cviklový šalát.
„Môj otec bol kuchár a všetky sviatočné jedlá varil výlučne on. V našej rodine vie variť aj synovec, aj môj syn. Uvarí peľmene, varennyki, máme radi gruzínsku kuchyňu,“ doplnila.
Hrečanyki sa varia na celom území Ukrajiny. „Dajú sa urobiť aj bez mäsa a sú ideálne v pôstnom období,“ uzavrela.
Jedlo s históriou
Afgánsku komunitu zastupoval Azim Farhadi z Inštitútu pre migráciu a komunikáciu. Navaril taštičky plnené mäsom.
„Nie sú typickým afgánskym jedlom, poznajú ho aj v celej strednej Ázii. Je vraj staré viac ako tritisíc rokov,“ povedal.
Mäsová plnka sa pôvodne pripravuje z baranieho mäsa, plnohodnotne ho nahradí aj hovädzina.
Pán Azim do nej pridal cibuľku a zmes podomácky pripraveného korenia.
Aj keď v Afganistane je kuchyňa doménou žien, na veľkých hostinách pri rôznych príležitostiach varia výlučne muži. „Tu varím častejšie ja,“ dodal.
Vôňa exotického korenia
Naima Abdi zo Somálska žije v Trnave už vyše šesť rokov. Na festival priniesla ryžu basmati s hrozienkami a chamir, teda šišky.
„Somálska kuchyňa sa vyznačuje zmesou rôznych mierne štipľavých korení. Chuť je výborná. V tradičnej kuchyni nesmie chýbať baranina,“ zdôraznila.
Spolu s mamou pripravila vyše dvesto porcií šišiek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
