ZEMPLÍN. V ľudových predstavách bol za najvýznamnejší zo stridžích dní, keď narastá aktivita zlých síl, považovaný deň Lucie.
Charakteristickými predstaviteľkami týchto zlých síl boli ženy označované, ako strigy.
Najznámejším zvykom na sviatok svätej Lucie je chodenie bosoriek zahalených v bielych plachtách po chalupách, ktorých úlohou bolo vyhnať z gazdovských domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.
Strašenie v maskách
Ako spoznali, ktoré ženy v dedine sú strigy?
„Najčastejšie odoberali kravám mlieko, aby tak škodili roľníckym domácnostiam. Do maštale sa neraz dostali premenené na žabu a ak sa gazdovi podarilo takéhoto votrelca zraniť, na druhý deň s neskrývajúcou zvedavosťou si obzeral ženy, o ktorých sa hovorili, že vedia čarovať, či na nich nebadať nejakú zdravotnú ujmu,“ prezradil Jozef Hrabovský, etnológ zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
V tento deň tiež neradi videli, ak prišla do domu žena a nebodaj si chcela niečo požičať. Mohla to byť, vraj, len striga.
Magickú a ochrannú úlohu pred nečistými silami malo v minulosti aj chodenie v maskách. Najmä mládenci a dievčence sa, podľa etnológa, prezliekali a chodievali strašiť po domoch.
Výroba stolčeka
Kto chcel spoznať, ktoré ženy v dedine sú strigy, mal robiť „Lucijný stolček“.
„S jeho výrobou sa teda malo začať na Luciu a každý deň až do Vianoc na ňom bolo potrebné niečo urobiť. Počas polnočnej omše na ňom mal dotyčný zvedavec stáť, aby videl strigy. Keď sa však omša končila, mal utekať prvý von, aby ho bosorky nechytili cestou domov,“ povedal Hrabovský.
Tento zvyk sa zaužíval napríklad v obciach Horovce, Ložín, ale aj v Pozdišovciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
