MICHALOVCE. Výtvarný umelec Teodor Jozef Mousson s vlastným maliarskym rukopisom sa preslávil už počas svojho života.
Po smrti dostal prívlastok „maliar zemplínskeho slnka a ľudu“.
Jeho obrazy sa nachádzajú v slovenských aj zahraničných múzeách, galériách a súkromných zbierkach.
Umelec bol spojený s Michalovcami 33 rokov. Žil zaujímavý, niekedy komplikovaný a rozporuplný život.
Meno po obľúbenom maliarovi
Narodil sa v roku 1887 v maďarskej dedinke Hőgyész pri Pécsi.
„V rodine sa tradovalo, že ich predkovia prišli v 17. storočí z Francúzska a usadili sa ako mlynári v južnom Uhorsku. Teodorov otec bol riaditeľ školy, kantor a organista v miestnom kostole. Hudobné nadanie zdedil po svojich predkoch, príležitostne maľoval a keďže jeho obľúbený maliar bol Teodor Werstret, práve po ňom dostal syn meno,“ priblížil Martin Molnár, historik Zemplínskeho múzea a kronikár Michaloviec.
Keďže bol Teodor v detstve často chorý, tak sa jeho rodičia rozhodli, že sa bude učiť doma a nie v škole.
Do školy nastúpil až v 3. ročníku. Nemal rád počty, ale zato mal v obľube spev.
„Jeho otec veľmi skoro zistil, že Teodor má umelecké nadanie, preto začal syna v jeho snažení podporovať. Sen o umeleckej dráhe splnil v roku 1905, keď začal študovať výtvarné umenie u Eduarda Ballu,“ uviedol Molnár.
Počas budapeštianskych štúdií ho podporovali v jeho tvorbe dvaja grófi, Teleki a Esterházi, ktorí maľovali zo záľuby.
Pricestoval uchvátený
Ako ďalej rozpráva Molnár o Teodorovi, prvýkrát sa oženil v roku 1910, manželka pochádzala z chorvátskeho Záhrebu. Bývanie si našli v sedmohradskej Nagybányi.
„Za krátky čas dostal ponuku na miesto učiteľa meštianskej školy v Michalovciach. Prijal ju, pretože sa domnieval, že Michalovce ležia niekde pri Budapešti. Keď sa dozvedel pravdu, spočiatku bol veľmi sklamaný,“ doplnil.
Cestu do Michaloviec si zaznamenával do denníka, v ktorom popísal všetko, čo zažil vo vlaku. Cestoval spolu s manželkou po Veľkej noci.
Od Michalian stretávali na staniciach aj vo vlaku ľudí v typických krojoch, čo bolo pre neho úchvatné.
Svoje nadšenie vyjadril Teodor týmito slovami: „Kraj balerín a šuhajov v úzkych bielych drelichových nohaviciach ma navždy spútal, tu v Zemplíne zadržal.“
Kreslil na objednávku
V Michalovciach bol učiteľ kreslenia v meštianskej škole, kde okrem toho vyučoval aj nemčinu, pretože ju ako jediný pedagóg v celej škole plynule ovládal.
„Práca učiteľa ho vyčerpávala a nevidel v nej perspektívu. Nevedel sa zmieriť s tým, že musel učiť deti, ktoré o kreslenie nemali vôbec záujem. Zo školstva definitívne odišiel v roku 1919, pretože po zmene spoločensko-politických pomerov sa novým vyučovacím jazykom stala slovenčina,“ ozrejmil Molnár.
Po tom, ako ukončil prácu v škole, sa stal slobodným umelcom a kreslil na objednávku.
Z jeho listov, ktoré po sebe zanechal, bolo cítiť neistotu. Robil si ťažkú hlavu, čo bude s jeho rodinou po finančnej stránke.
Problémy mal tiež v rodine. Zomreli mu dve deti, manželka ochorela a v roku 1924 chorobe podľahla.
Sečovčanky krajšie ako Parížanky
V roku 1927 poskytol rozhovor pre noviny Slovenský východ, kde spomenul, ako je krásne vidieť trhy či odpustové slávnosti na Zemplíne. Nevedel to ani opísať, iba namaľovať.
Mal zaujímavý názor ako umelec na ženskú krásu. Páčili sa mu plnoštíhle ženy. Práve také rád zachytával na svojich obrazoch.
„Graciózny pohyb takej Sečovčanky ani rodená Parížanka by nevedela napodobniť. Krásne je to, čo je zdravé a čo je zdravé, nie je príliš chudé,“ opísal umelec v rozhovore.
Po rokoch získal Teodor československé štátne občianstvo. V čase svojho pobytu v Michalovciach často navštevoval kaštieľ v Nižnom Hrušove, kam niekedy prichádzali aj umelci z viacerých európskych krajín.
Hľadal spriaznenú dušu
Rýchlo sa zosobášil a zároveň rozviedol.
„Moussonovo srdce neustále hľadalo spriaznenú dušu. Jeho vyvolenou sa stala učiteľka talianskeho pôvodu, s ktorou sa po krátkej známosti a bez bližšieho vzájomného spoznania zosobášil. Zakrátko spoznal, že svadba bola omyl a nasledoval rozvod,“ uviedol Molnár.
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa rodina Teodora usadila vo vile na Hrádku, ktorú im prenajal Alexander Sztáray.
Gróf umelca osobne poznal, pretože učil jeho deti v meštianskej škole. Najprv jeho rodina bývala na Kapitánskej ulici, odkiaľ sa presťahovali na Užhorodskú ulicu.
„Na Hrádku bol obklopený nádhernou prírodou a tam sa cítil šťastný. Bývanie bolo útulné, no skromné,“ povedal Molnár. Neskôr, keď si našetril peniaze, dal si umelec pristavať k vile ateliér, kde trávil viac času. Teodor sa zoznámil v roku 1933 so sociálnou pracovníčkou Klárou Irmanovou, s ktorou sa po roku zosobášil. Narodili sa im dve dcéry.
Významné výročie
Keď sa v roku 1944 priblížil front, Teodor opustil Michalovce a odišiel za svojím synom do Trenčína, kde o dva roky zomrel a je tam aj pochovaný.
Jeho želanie bolo spočinúť na Hrádku v Michalovciach, to sa mu, žiaľ, nesplnilo.
Pri príležitosti 130. výročia narodenia maliara Teodora Jozefa Moussona, ktorý v rokoch 1911 – 1944 pôsobil v Michalovciach, vyšla publikácia Mousson: Svet svetla a farieb. „Do publikácie bolo zaradených 154 obrazov umelca z rozličných období jeho tvorby. Obrazy pochádzajú zo súkromných zbierok a zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Mousson sa svojím životom, no najmä dielom, nezmazateľne zapísal do histórie mesta i celého Zemplína,“ uzavrel Molnár.
S manželkou Irenou Grundovou. (zdroj: archív)Článok vyšiel v týždenníku MY Zemplínske noviny č.50/2017. V predaji od pondelka 18. 12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
