OHRADZANY. Oslavu storočnice si v Ohradzanoch v Humenskom okrese nepamätajú. Pani Anna Jurová je prvá jubilantka, ktorá sa vzácneho jubilea dožila.
Vo štvrtok oslávila storočnicu pri plnom zdraví. Do radu gratulantov sa okrem najbližších príbuzných zaradili aj starostka Andrea Kličová (nez.) so svojím zástupcom Jaroslavom Šudíkom i členky Ružencového spolku.
„Vás nepoznám,“ zareagovala, keď sme sa do radu gratulantov zamiešali aj my.
Ťažké detstvo i vdovský údel
Pani Anna Jurová sa narodila do početnej rodiny Janošovcov s deviatimi deťmi. V 38. roku sa vydala.
S manželom Jurajom, ktorý pracoval ako poštár, vychovávala jedného syna. Pomerne skoro ovdovela a ťarcha starostlivosti o rodinu ostala na jej pleciach.
„Všetko som robila, rajbala, bigľovala, tkala, vyšívala, akúkoľvek robotu,“ hovorí.
Smrť manžela, s ktorým prežila krásne roky, znášala ťažko. Ešte aj dnes s obľubou recituje básničku o túžbe stretnúť sa s milovaným mužom na cintoríne.
„Chcela som sa mu posťažovať na krivdy a ťažký vdovský údel, a on akoby sa chcel so mnou poradiť. Vohnalo mi to slzy do očí,“ nezaprela pani Anna v sebe bývalú divadelnú ochotníčku a zarecitovala vlastnú báseň.
„Mal ma veľmi rád, takú planú babu,“ dodáva so smiechom.
Optimizmus a elán
Zarecitovať básne či porozprávať vo veršoch humornú príhodu z poľovačky nie je pre pani Annu žiadny problém. Pobavila nimi všetkých svojich gratulantov.
„Životný entuziazmus a elán ju neopúšťali ani v najťažších chvíľach. To ju poháňalo dopredu. Nikdy sa nesťažovala, nikdy si nezúfala. Zomrel jej jediný syn a nevesta, staráme sa o ňu my vnúčatá,“ hovorí vnučka Marianna Kličová.
S manželom Ľubomírom je babičke najbližšie, lebo bývajú v tej istej dedine.
Pani Anna dlhé roky pracovala ako poštárka. Štafetu prevzala po manželovi.
„Pošta sa vtedy vozila na koňoch, na vozoch. Doručovala poštu do Sopkoviec, aj do Karnej. Denne chodievala pešo cez kopec do dedín,“ rozpráva vnučka Marianna.
Šikovná výšivkárka a zručná pekárka
Po ťažkej robote si pani Anna zvykla do kávy cvrknúť obľúbený bylinný likér a zvyku ostala verná.
Ešte pred polrokom vyšívala, teraz už zriedkavejšie. Jej výšivky sa veľmi páčili. „Každému som musela čosi povyšívať,“ hovorí.
Pani Anna tiež krásne kreslí a doposiaľ vnučka opatruje skicár s jej kresbami.
V rodine i v dedine si ju pamätajú ako zručnú krajčírku a šikovnú pekárku.
„Babička upiekla v dedine prvý krémeš. Robievala ozdobné misy v čase, keď to bolo raritou. Veľmi živo si spomínam, ako ručne šľahala krém a aký bol krémeš náramne chutný,“ dodáva.
Dôchodok po vyše polstoročí
Pani Anne slúži pamäť na jednotku, lieky užíva len ostatné dva roky. Každý deň pozerá televíziu, číta noviny a časopisy. Denne sa modlieva.
Teší ju, že jej vdovský dôchodok priznali po 55 od smrti manžela.
„Babička ovdovela v 62. roku. Sociálna poisťovňa tak urobila až tohto roku po novelizácii zákona. Museli sme zabezpečiť dedkov rodný list, potvrdenie o práci na pošte. Zháňali sme papiere, niektoré už skartované, vari štyri mesiace, ale podarilo sa,“ hovorí vnučka Marianna.
„Babka je stále dirigentom. Diriguje nás i naše deti. Je pre nás veľkým vzorom. Radujeme sa, že je s nami. Dodáva nám energiu a silu,“ uzatvára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
