Folklórny súbor Chemlon Humenné patrí medzi najstaršie a najrenomovanejšie súbory hornozemplínskeho regiónu.
Svojou činnosťou sa snaží zachovávať a oživovať ľudové tradície, piesne a tance z prostredia Zemplína i Šariša.
Špecificky sa zložky súboru zameriavajú na sotácku a rusínsku oblasť horného Zemplína.
Úspešní v zahraničí, doma ich nepoznajú
Vznik súboru siaha až do roku 1971, na scéne sa udržal aj vďaka entuziazmu jednotlivých členov.
Hlavné vedenie súboru pôsobí v zložení Ladislav Ferík, Ľudovít Džubák a Miroslav Kerekanič.
Na svojom konte majú folkloristi množstvo účinkovaní v televíznych reláciách i vystúpení v zahraničí.
„Za ten čas sa nám podarilo zrealizovať viac ako 140 zahraničných prezentácií. Ako sa zvykne hovoriť, pod lampou býva najväčšia tma. Viac nás poznajú vonku ako doma,“ povedal Miroslav Kerekanič, ktorý vedie ľudovú hudbu a spevácku zložku.
Úspešne reprezentovali ľudové tradície na festivaloch na Ukrajine, v Poľsku, Grécku, Litve, Slovinsku, ale aj v Belgicku, Holandsku, Portugalsku či USA a mnohých ďalších krajinách.
Koncom uplynulého roka si odskočili aj do francúzskeho Paríža, kde miestny súbor oslavoval 65. rokov na hudobnej scéne a Humenčania boli medzi pozvanými hosťami.
„Naša ľudová hudba ich sprevádzala počas vystúpenia a taktiež natočila podklady na ich CD, čo nás veľmi teší. Zaujímavosť je, že na svojom novom cédečku spievajú Francúzi aj po rusínky.“
Nezabúdajú na kultúru
V súčasnosti pozostáva súbor z tanečnej zložky, ľudovej hudby Sokolej, speváckej skupiny Hačure, Bosoročky a Bosorčatá, detského folklórneho súboru Chemloňáčik a tria Magurovcov.
„Jednotlivé zložky majú tiež svoj vlastný program a účinkujú aj samo-statne. Súčasný repertoár tvoria piesne a tance z regiónov Zemplín, Šariš, ale aj spevy a tance zo Zakarpatia.“
Je ich okolo 200 detí, mládeže i dospelých z širokého, 45-kilometrového humenského okolia. Úzko spolupracujú so Súkromnou umeleckou školou Kudlovce Humenné, tá im pripravuje tanečníkov, spevákov i hudobníkov.
Terajší trend je na svoju kultúru zabúdať.
„Nám sa ju darí úspešne zachovávať, o čom svedčí aj záujem mladej generácie o folklór. Škoda je len to, že mladí a talentovaní neskôr odchádzajú z nášho regiónu preč, ale teší nás, že sa dokážu uchytiť inde,“ povedal Kerekanič.
Zemplínske a rusínske piesne
Tance sa snažia spracovávať v dvoch rovinách, v autentickej, ako napríklad Tance zo Strážskeho, Čardáš zo Zamutova, či Fogáše z Kamenice.
Druhá je štylizovaná, kde sa zameriavajú napríklad na Cigánsky tanec, Šarišský čardáš alebo Zemplínske páradnice.
Ide predovšetkým o tance chorovodné, karičkové, párové, zbojnícke a má i rusínsko-sotácku svadbu.
O choreografické spracovanie sa starajú Vladimír Marušin a Ján Sabo.
„Piesňový materiál čerpáme z dvoch zdrojov, zo studnice zemplínskych a rusínskych ľudových piesní. Najmä od pani Čokynovej z Uble a tiež z autorských dielní členov mužskej speváckej skupiny. Musím povedať, že medzi zemplínskymi a rusínskymi piesňami je veľmi maličký rozdiel, ide iba o dialekt, ktorý je naviazaný na východný obrad a je starodávnejší. V desiatkach až stovkách piesní sú totožné slová,“ uzavrel Kerekanič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
