Primár Štefan Kukura založil modernú chirurgiu na Zemplíne
Štefan Kukura sa síce narodil v Krompachoch, no maturoval na gymnáziu v Michalovciach a napokon tam aj pôsobil.
V roku 1934 začal študovať na Lekárskej fakulte KU v Prahe. Po zatvorení českých vysokých škôl prestúpil v roku 1939 na LF Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1940 promoval.
V roku 1946 získal špecializáciu vo všeobecnej chirurgii.
V tom istom roku nastúpil do michalovskej nemocnice, kde ako primár chirurgického oddelenia pracoval 38 rokov. V rokoch 1946-50 bol i riaditeľom nemocnice. Michalovce sa mu stali domovom.
„Moja vďačnosť a úcta k Michalovciam a k obyvateľom Zemplína nepozná hraníc. Bez ich materiálnej a morálnej pomoci by som nikdy nebol vyštudoval gymnázium a nemohol rozvinúť prácu ako chirurg,“ uviedol uznávaný odborník vo svojom životopise.
Uznávaný chirurg
Primár Kukura sa s obrovským zanietením oddal medicíne a chirurgii zvlášť. Chcel vybudovať vysoko erudované pracovisko všeobecnej chirurgie podľa odborných zásad popredných kliník. Operoval veľa, no maximálne sústredene a precízne. Operoval mozog, hrudné orgány, žľazy s vnútornou sekréciou i srdce.
Vykonával celú škálu operácií vrátane tých, ku ktorým niektorí chirurgovia nachádzajú cestu až dnes.
Zdokonaľoval sa v endoskopii a rozvážne rozvíjal jej diagnostickú a liečebnú zložku. Bol spoluzakladateľom Strednej zdravotníckej školy v Michalovciach, napísal učebnicu chirurgie pre zdravotné sestry.
Jeho život a práca sa natrvalo zapísali do histórie chirurgie a medicíny na Zemplíne a východnom Slovensku. Nemocnica s poliklinikou po ňom nesie meno.
Strážan Eduard Bindas sa zaslúžil o rozvoj divadelníctva
Eduard Bindas zanechal v umeleckom svete nezmazateľnú stopu. Jeho hlas počujeme prostredníctvom postáv, ktoré daboval, aj šesť rokov po smrti.
Eduard Bindas bol človek, ktorý sa podľa kolegov zaslúžil o rozvoj slovenského divadelného umenia. V rokoch 1947 až 1949 študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kam prišiel zo svojho rodného mesta Strážskeho.
Postupne vystriedal niekoľko domovských scén, od Štúdia Národného divadla, cez Dedinské divadlo, Štátne divadlo v Košiciach, Divadlo Petra Jilemnického v Žiline, Armádne divadlo v Martine až po činohru Novej scény, kde strávil 34 rokov a bol oporným pilierom súboru.
Hviezdil v charakterových i komických úlohách a keďže vedel po nemecky, vo filmoch sa často objavoval v úlohách nacistických veliteľov.
Rozhovory neposkytoval
Známy bol aj ako dabingový herec, svoj hlas prepožičal ministrovi mágie v sérii filmov Harry Potter, ale počuť sme ho mohli aj v seriáloch ako Monk, Dr. House, Sopranovci či Frasier.
Zahral si v muzikáli Hello, Dolly! aj v kriminálke Mesto tieňov.
Z najznámejších filmových titulov, v ktorých účinkoval, môžeme spomenúť filmy Kapitán Dabač, Majster kat či Panna zázračnica.
O jeho odchode v októbri 2012 vedelo len málo ľudí. Aj kolegovia sa to dozvedeli až niekoľko týždňov po pohrebe. Dôvodom mala byť jeho utiahnutosť a nekomunikácia s okolím.
Po vôli mu nebola ani medializácia, rozhovory zásadne neposkytoval.
No priatelia o ňom vždy hovorili ako o veľmi milom a srdečnom človeku. Zbožňoval tiež šport, údajne nikdy neodmietol ani pohárik borovičky a slabosť mal pre krásne ženy.
Pavel Horov na michalovskom gymnáziu študoval aj učil
Básnik a prekladateľ Pavol Horov pochádza z obce Bánovce nad Ondavou. Michalovce si ho však dodnes uctievajú pomenovaním základnej školy, gymnázia, recitátorskej súťaže aj ulice.
Vlastným menom sa volal Pavol Horovčák a používal pseudonymy Ján Onda, Pavol Horov, Peha, Péhá, PeKa, P. U. Horov, Urban Čák, Urban Horov a iné.
Narodil sa v Bánovciach nad Ondavou v rodine maloroľníka. Vzdelanie získaval v rodnej obci, Moravanoch, študoval na gymnáziu v Michalovciach a učiteľskú akadémiu v Bratislave.
Pôsobil ako učiteľ slovenčiny, dejepisu a geografie. V rokoch 1945-1950 bol pracovníkom Československého rozhlasu v Košiciach, neskôr jeho riaditeľom.
Od roku 1951 žil v Bratislave, kde bol šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, potom tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a pracovníkom Slovenského ústredia knižnej kultúry.
Písal najmä o vojne
Publikovať začal v študentských časopisoch Lúč, Študentský časopis a Svojeti. Prispieval do Elánu a Slovenských smerov. Jeho básne obsahovali prírodné motívy, ale aj protesty proti vojne a fašistickému násiliu. Od roku 1964 sa venoval len literárnej tvorbe.
Debutoval zbierkou básní Zradné vody spodné, v ktorej reagoval na vojnové udalosti. Tejto téme zostal verný vo viacerých zbierkach.
Jeho umeleckým vrcholom je dielo Vysoké nebo letné, inšpirované matkinou smrťou. Horov mal pravidelné príspevky do bánovských novín Slovenské kalvínske hlasy.
Za povšimnutie stojí aj jeho angažovanosť v čase vojnovej Slovenskej republiky.
Napríklad v roku 1939 bol menovaný za spravodajského a propagačného referenta Okresného veliteľstva Hlinkovej gardy v Michalovciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
