RÍM, VYSOKÁ NAD UHOM. Slovensko bude mať novú blahoslavenú.
Pápež František v utorok schválil dekrét o mučeníctve Anny Kolesárovej, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil ruský vojak. Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť.
"Svätý Otec 6. marca 2018 prijal na audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Počas audiencie Svätý Otec schválil, aby Kongregácia vydala dekrét o mučeníctve Božej služobnice Anny Kolesárovej, narodenej vo Vysokej nad Uhom na Slovensku 14. júla 1928 a zavraždenej z nenávisti k viere 22. novembra 1944," informovalo v stredu Tlačové stredisko Svätej stolice.
Rodáčka z Vysokej nad Uhom
Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.
Proces blahorečenia Anky Kolesárovej je pred ukončením Čítajte O 10 rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti, mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku.
Mala veľa kamarátok, spolu chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola. Žila veľmi skromne a jednoducho. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii.
Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front.
Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško spolu so susedmi sa ukrývali v pivnici pod kuchyňou.
Ruských vojakov predchádzal chýr, že v Užhorode rozbili pálenicu a teda zásob majú dosť.
Zastrelil ju ruský vojak
Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. "Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný," povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére.
Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije.
Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: "Rozlúč sa s otcom!" Anka vykríkla: "Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef," v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre.
Boje neutíchali a tak s jej mŕtvym telom strávili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali.
Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky.
Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty.
Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu.
Stretnutia pri hrobe
Hrob Anny Kolesárovej navštívia každoročne stovky mladých.
Prvé stretnutie mladých na podnet svedectva mučeníckej smrti Anny Kolesárovej sa uskutočnilo v roku 1999.
Odvtedy sa konajú pravidelné púte.
Bober: Máme krásny vzor
"S hrdosťou som prijal dnes napoludnie správu o procese, ktorý pozitívne skončil v prospech Anky Kolesárovej, Božej služobnice, ktorá pochádza z našej arcidiecézy, z Vysokej nad Uhom. Očakávali sme túto správu. Pripravovali sme najprv proces v diecéze a potom, od 2011, sme ho posunuli do Ríma. Sledovali sme každý krok napojení na postolátora, ktorý pochádza z Talianska. Dnes, keďže toto úsilie, dalo by sa ľudsky povedať, nebolo márne, tak tešíme sa z toho, pretože máme jeden krásny vzor a okrem toho veľkú pomocnicu v nebi," uviedol košický rímskokatolícky arcibiskup-metropolita Bernard Bober s tým, že sa tešia na jej vyhlásenie, ktoré plánujú ešte v tomto roku.
(tasr)
Blahoslavení zo Slovenska
blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674)
Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru.
Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu.
Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie vo Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie.
V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitami ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí.
V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.
Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.
blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)
blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951.
Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc.
Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalku a Pavla Gojdiča doživotne.
Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.
blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)
Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília.
V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža v Podunajských Biskupiciach ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.
Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení.
Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia.
Dňa 29. februára 1952 ju zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv.
Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)
V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku.
Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili.
Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003.
blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)
Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka.
V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti (Maďarsko), kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov.
Príslušníci pronacistickej maďarskej Strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
blahoslavený Titus Zeman (4. januára 1915 - 8. januára 1969)
Narodil sa v Bratislave-Vajnoroch. Ako 25-ročný sa stal saleziánskym kňazom a pôsobil ako kaplán, školský radca a profesor chémie.
Po tom, ako komunistický režim 13. apríla 1950 zrušil mužské kláštory, zorganizoval a viedol tri ilegálne prechody do Talianska.
Pri nich sprevádzal najmä mladých saleziánov bohoslovcov, aby tam mohli doštudovať a stať sa kňazmi.
Tretí prechod 9. apríla 1951 sa pre rozvodnenú rieku Moravu nevydaril. Zeman aj ďalší účastníci výpravy boli zatknutí a následne vypočúvaní. Pri výsluchoch bol mučený a napokon odsúdený na 25 rokov väzenia.
Po 13 rokoch väzenia ho v roku 1964 podmienečne prepustili. O päť rokov, 8. januára 1969, na následky mučenia a väznenia zomrel v Bratislave.
Po roku 1989 začal byť vnímaný ako mučeník za záchranu duchovných povolaní.
Obrad blahorečenia v Bratislave vykonal 30. septembra 2017 legát pápeža Františka, kardinál Angelo Amato.
Pápež už stanovil aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného, je ním 8. január. Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného 30. septembra 2017.
(tasr)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
