MICHALOVCE. Rado Repický tvorí karikatúru, komiks, ale aj kreslený humor. Svojho času vystavoval diela aj v michalovskom Subteréne.
V tomto roku pred ním stojí niekoľko autorských výziev, medzi nimi medzinárodná súťaž ilustrátorov v Prahe.
Vaše diela boli vystavované nielen na Slovensku, ale aj za hranicami. Ale najprv sa vás spýtam. Už v detstve ste mali blízko k umeniu?
„Už ako malého chlapca ma fascinovali komiksy a hollywoodske filmy. Spojil som túto vášeň a začal robiť komiksy podľa filmov. Prvý takýto komiks som spravil v šiestich rokoch a bolo to podľa filmu Americký ninja, kde hral Michael Dudikoff. Nikdy som nechodil na zušku, ale kreslil som stále komiksy. Počas deviateho ročníka na základnej škole som zistil, že existuje Škola úžitkového výtvarníctva a skúsil som to. Bol to čistý pokus.“
Aké spomienky sa vám najčastejšie vybavujú v súvislosti s touto školou a s ateliérom reklamnej grafiky, ktorej sa ste sa zvlášť venovali?
„So šuvkou sa mi spájajú len tie najlepšie spomienky – boli sme dobrý kolektív a vždy vládla medzi nami sranda. Ateliér reklamnej grafiky mal veľmi prísne zásady a tvrdo sme na sebe pracovali. Získali sme tak veľmi cenné remeselné zručnosti a výtvarný cit. Tento náš ateliér viedol Alexander Bugan. A prečo som si vybral práve reklamnú grafiku? Mala ku komiksom a k ilustráciám naj-bližšie. Prvé dva roky sme cibrili hlavne remeselné zdatnosti a posledné dva sme začali využívať svoje nápady a kreativitu pri tvorbe prác, tie ale, samozrejme, prechádzali korektúrami a aj cenzúrami pedagóga. Počas súčasného stredoškolského štúdia na šuvke študent prechádza cez klasické techniky, ako sú lynorit, suchá ihla a podobne – samozrejme, zdokonaľuje sa aj v počítačových programoch. V mojich rokoch štúdia sme robili všetko ručne, dokonca aj plagáty, to bol iný level.“
Na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach ste takpovediac presedlali na experimentálnu grafiku. Takže predsa len ste potrebovali väčší manévrovací priestor, aby ste lepšie realizovali svoje tvorivé zámery?
„Potreboval som zmeniť výtvarné médium – maľba sa mi zdala slobodnejšia, študoval som ju štyri roky pri Adamovi Szentpetery a potom posledné dva roky som sa vrátil ku grafike a zmenil aj ateliér. Totiž, kreslenie mi začalo chýbať a mal som chuť ho posúvať ďalej. Vytvoril som vtedy dvojmetrové lynority. Samozrejme, na maľbu som nezanevrel.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
