Známa a vyhľadávaná lokalita, o ktorej bude reč, patrí medzi tie, ktoré nemajú v turistickom, ba ani geografickom názvosloví ustálený názov.
Bežne sa používa názov Jarabá skala, ale v rôznych ďalších prameňoch i mapách sú názvy Riaba skala, Rabia, či dokonca Rjaba skala.
Tento vrch s nadmorskou výškou 1 199 metrov sa vypína v hlavnom hrebeni Bukovských vrchov, ktorý tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom.
Netypické skalky a výhľadová plošina
Je zaujímavý z viacerých pohľadov - turisti ho považujú spolu so susedným Ďurkovcom (1 189 m) za najlepší výhľadový bod na hrebeni Bukovských vrchov.
Z oblých tvarov flyšového podložia tu vystupujú, pre toto východokarpatské pásmo celkom netypicky, skalné formácie pieskovcov a zlepencov. Aj to dodáva vrcholovým partiám špecifický ráz.
Na jednom z výhľadových bodov na slovenskej strane inštalovali kovovú plošinu, ktorá síce bráni voľnému prístupu na strmé skalné úbočia a steny, na druhej strane ale ponúka výborný výhľadový bod do slovenského vnútrozemia.
Masív Jarabej skaly uzatvára ako prirodzená hradba zo severu najvýznamnejšiu dolinu Bukovských vrchov - Dolinu Zbojského potoka. Jej záver jej mimoriadne strmý, divoký a neprístupný.
Pralesy a poloninové lúky
Samostatnou kapitolou je flóra a fauna oblasti. Nie náhodou je Národný park Poloniny, do ktorého patrí aj náš vrch, považovaný za jednu z najlepšie zachovaných a najcennejších lokalít živej prírody nielen u nás, ale aj v celej strednej Európe.
Aj keď, aj tu zápasia s prozaickým konfliktom ochrany prírody a hospodárskeho využívania krajiny.
Zachovali sa tu pôvodné karpatské pralesné porasty, ktoré sú chránené vo viacerých maloplošných územiach v rámci národného parku.
Národná prírodná rezervácia (NPR) Jarabá skala sa rozprestiera na ploche 360 hektárov.
Do nej spadajú aj najkrajšie lokality typických poloninových vrcholových lúk v Bukovských vrchoch - práve nelesné spoločenstvá sú typické pre túto rezerváciu.
Sú pre botanikov skutočným rajom, bohato sú tu zastúpené vzácne východokarpatské druhy rastlín.
V okolí Jarabej skaly žijú početní zástupcovia fauny - od bežných druhov až po veľké šelmy ako sú medveď, rys, či vlk.
Celkovo patrí úsek hrebeňa Bukovských vrchov medzi Kremencom (1 221 m n. m.) na východe a Ruským sedlom (797 m n .m.) na západe medzi najkrajšie lokality prírody východného Slovenska.
Ako sa tam dostať
Na Jarabú skalu vedie značený chodník z najvýchodnejšej obce SR, Novej Sedlice (410 m).
Najskôr zelená značka stúpa pevnou cestou proti prúdu Zbojského potoka, kopírujúc jeho breh až k smerovníku Poľana (425 m n. m., 30 min).
Pokračujeme po žltej značke, stále popri potoku prevažne lesom. Cesta stúpa v úbočí doliny, križujúc viaceré prítoky, až k Medovej Babe (cca 634 m, 2 h), kde je aj malé jazierko a poľovnícka chata.
Od nej ešte pokračujeme po lesnej ceste, ktorá sa však postupne mení na chodník, neustále lesom.
Stúpanie naberá na prudkosti a náročnosti, strmosť sa stupňuje s blížiacim sa hrebeňom, často tu býva blatisto a šmykľavo, čo je nepríjemné najmä pri zostupe.
Chodník napokon opustí les až tesne pod hlavným hraničným hrebeňom Bukovských vrchov a prichádza k turistickému smerovníku Jarabej skaly (1 167 m, 3:40 h).
Doľava (na západ) po krásnom hrebeni vedie červená značka na samotný vrchol (1 199 m n. m, asi 10 min), doprava (tiež po červenej) vedie značka na spomínanú výhľadovú plošinu (slabých 5 minút).
Návrat je možný tou istou cestou (približne 2:45 hodiny), alebo kombináciou červeno značenej hrebeňovky cez Čierťaž a zostup po zelenej do Novej Sedlice (ďalšie približne 4 hodiny).
Všetky časy sú pre letné výstupy, v zime sa stáva táto túra skutočne náročnou, vyžaduje si dobrý výstroj a prax s pohybom v zasneženom teréne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
