TREBIŠOV. Po stenách rozvešané obrazy, ktoré pripomínajú jej detstvo, keď nesmelo začínala, až po súčasné grafiky, pastely či ikony.
V nemom zamyslení rozpráva históriu každého z nich, najmä tých, ktoré jej pripomínajú rodinu, predovšetkým čas, keď ešte nebola sama, ale s manželom Ľubom, ktorý ich opustil pomerne mladý. Oboch ich v Trebišove poznali ako kantorov.
Rada spomína na svoje rodisko, mestečko Sobrance, kde bol jej otec niekoľko rokov riaditeľom ľudovej školy umenia. Od svojich rodičov pochytila vzťah k umeniu.
„Otec totiž veľmi rád kreslil a maľoval, všade chodil vo vrecku s ceruzkou a papierom. A mamička bola zase zručná v inom: rada vyšívala, vyrábala gobelíny, háčkovala, plietla a ako zubná inštrumentárka vo voľných chvíľach odlievala a maľovala rôzne sošky zo sadry. Zdedila som po nej talent miniatúrnej tvorby na krasliciach,“ vracia sa do detských rokov Zita Ďurišinová.
Široký umelecký kumšt
Umelecký kumšt pani Zity je nesmierne široký. Profesor M. Nebesník objavil v nej výtvarný talent a začal ju priúčať olejomaľbe od „piky“.
Zasvätil ju do napínania rámov, glejenia, bielenia ľanového plátna, až po samotné maľovanie. Spolu neraz obdivovali úžasnú scenériu Morského oka, ktoré začínajúca umelkyňa zvečnila na plátno.
Umenie ju natoľko oslovilo, že po strednej škole sa rozhodla študovať na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
