STRÁŽSKE. Všímam si okolitú krajinu, v ktorej žijem, aj krajinu, cez ktorú prechádzam. Všímam si ju ako celok, aj všetky jej detaily. Štylizujem ju, povznášam sa nad ňu, ospevujem ju, opisuje Peter Králik.
Peter Králik (37) je známy výtvarník a pochádza z Michaloviec. Jeho stredoškolské roky sú späté so Školou úžitkového výtvarníctva v Košiciach.
Neskôr študoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v odbore Ateliér slobodnej kreativity 3D.
V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Základnej umeleckej školy v Strážskom, kde vyučuje vo výtvarnom odbore.
Stojí aj za vznikom kultúrneho stánku Subteren v Michalovciach, kde donedávna dostávali príležitosť vystavovať mladí umelci nielen zo Zemplína.
Ako umelec sa prezentuje najmä prostredníctvom agroartu, ktorý vychádza z výtvarného štýlu landart.
Na úvod sa vráťme do vášho detstva. Predpokladám, že už vtedy ste zistili, že vás umenie priťahuje.
S výtvarným umením som sa stretol už ako dieťa. Vtedy som veľa kreslil a rodičia odkladali moje kresby. Skúšal som kresliť portréty spolužiakov, ľudí z okolia a, samozrejme, hercov a spevákov. Mal som krásne detstvo – trávil som prázdniny u starých rodičov, chodieval som na prechádzky do lesa, k vode... Myslím si, že dedko dal mojej budúcnosti základ môjho terajšieho myslenia a smerovania, ale takisto sčasti aj otec, ktorý ako bývalý agronóm ma dostal viac do sveta rastlín, poľnohospodárstva, ale aj k bližšiemu vzťahu k umeniu, ktorému sa tiež venuje. Spomeniem ešte farára z obce mojich starých rodičov, ktorého veľmi tešilo, že som sa dal na štúdium umenia. Dovolil mi poobzerať si všetky umelecké veci v kostole zblízka, porozprával mi o ich autoroch a o histórii celého kostola, čo mi vtedy pootvorilo obzory, lebo v škole sme do detailov umenia veľmi nešli a vtedy nebol ešte internet a kníh o umení bolo málo.
Venujete sa výtvarnému štýlu agroart, ktorý ste si sám vytvorili ako formu vášho umeleckého vyjadrenia. Ako to teda bolo?
Na vysokej škole som študoval v ateliéri slobodnej kreativity 3D. Viedol ho profesor Juraj Bartusz – môj obľúbený výtvarný umelec, ktorého si veľmi vážim aj ako človeka. V prvom ročníku som sa ako študent hľadal – hľadal som cestu, spôsob a výstup môjho umeleckého vyjadrovania. Pri častých konzultáciách a debatách u profesora Bartusza som prišiel aj vďaka nemu na to, že budem vychádzať z toho, čo mi je najbližšie. Niekto rieši rôzne problematiky vo svojom vyjadrovaní, väčšinou sú to politické témy alebo bytie, či duchovne meditačné formy, často aj ekologické. V mojom vyjadrovaní je obsiahnuté z každého niečo, ale možno nie tak priamo. Agroart vychádza zo mňa a z môjho cítenia, z vnímania okolia, zo zmyslu pre flóru. Všímam si dôležitosť agrokultúry a roľníctva pre človeka.
Ktorými základnými črtami sa prezentuje tento výtvarný štýl?
Agroart je vlastne odnož landartu a procesuálneho umenia v spojení s konceptuálnym umením a môže obsahovať aj formy maľby, sochárstva, fotografie a videa. Landart sa formoval na americkej scéne v 2. polovici 60. rokov minulého storočia. Základom je vytváranie diel v krajine a to pôsobením umelcov v prírodnom prostredí či prácou s prírodnými materiálmi. Dielo sa viaže ku konkrétnemu miestu, reflektuje civilizačno-prírodné prepojenia. V landarte umelec pracuje s prostredím a krajinou, kde zasahuje rôznymi spôsobmi a formami a to je čiastočne aj súčasť môjho pojmu agroart, kde vo forme maľby podávam pohľad na zemplínske polia a krajinu; vo forme procesuálneho umenia sadím rôzne obrazce, alebo parazitujem na cudzích poliach svojimi obrázkami- symbolmi.
Uvediem príklad – reakciu na jedny letné olympijské hry. Vysadil som vtedy veľké olympijské kruhy na poli zo sóje – od začiatku od sejby až po zakosenie dozretej sóje to bol zaujímavý pohľad na to, ako sa ten obraz mení farebne, rastom a dozrievaním. Tejto forme sa venujem už dlhšie a pribudol aj traktor, čiže mám to aj s mechanizáciou. V roku 2011 som vytvoril nápis Agroart – pozostávajúci zo siedmich fotiek, kde na každej z nich bolo jedno písmeno. Bol to výsledok mojej záľuby v sledovaní máp a leteckých pohľadov na krajinu. V tomto konkrétnom prípade vznikol nápis v mieste môjho bydliska a zasahoval až do okruhu 10-15 kilometrov, pričom každé písmeno bolo vlastne ohraničenie polí stromami a kríkmi, alebo plochy – formy boli rôzne pokrútené a poohýbané.
Kedy a za akých okolností ste sa prvýkrát stretli s týmto štýlom?
Pamätám si to obdobie, keď som pracoval na semestrálnej práci, v ktorej som riešil svoje detstvo a spomienky. Toto všetko som zhmotnil jednoducho v mojom detskom svetri, do ktorého som zasial pšenicu a denne som to fotil a zachytával rast, ktorý je výrazný v konečnej forme – vo videu 3Dych, kde sveter dýcha a prerastá novým životom – klíčiacou pšenicou. Pod školou som urobil akúsi záhradu vo forme toho svetra, kde som naživo pri obhajobe sial pšenicu. Odvtedy som začal používať pojem agroart, ktorý už dávnejšie klíčil a vtedy akosi rozkvitol, bol to rok 2003.
Často približujete vo svojich dielach poľnohospodársku krajinu a prírodu rodného Zemplína, najmä obec Staré, kde ste trávili letné prázdniny u starého otca vo vinici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
