HUMENNÉ. Kabát patrí medzi najúspešnejšie české rockové kapely. Na svojom konte má státisíce predaných nosičov, megakoncerty na Vypichu, na ktoré došlo 75-tisíc fanúšikov či viaceré vypredané šnúry.
V rozhovore prezradili aj to, čo ste o nich možno netušili.
Stretli sme sa v Humennom, pred vystúpením na sninskom festivale Rock pod Kameňom.
Spevák Josef Vojtek sa s nami pozdravil a išiel sa najesť, pričom do ďalšej debaty sa už nezapojil.
Neprekážalo mu to, naopak, veď ako frontman býva hlavným hovorcom kapely.
Spolubesedníkom nebol ani Hurvajs, teda bubeník Radek Hurčík, ktorý ostal na izbe.
„Keď je Hurvajs unavený, tak leží a odpočíva. Keď nie je unavený, tak len tak leží,“ doberali si ho spoluhráči.
Na otázky týždenníkov MY tak odpovedali tri pätiny Kabátu.
Gitaristi a autori väčšiny hitov Ota Váňa a Tomáš Krulich a basgitarista, skladateľ, vokalista a prakticky výhradný textár Kabátov Milan Špalek.
Prinášame vám podstatnú časť nášho rozhovoru.
Pred mnohými rokmi ste začínali ako klubová kapela, dnes ste tak veľkí, že hráte len štadióny. Neláka vás občas spraviť klubový koncert? Možno aj v anonymite, alebo s menej známymi piesňami?
OV: „To sme urobili, v novom klube v Brne. Je pekne vymyslený, asi pre 1 500 ľudí. Pozor, my sme ale nikdy klubová kapela neboli, lebo nás kluby minuli. Ešte v takom meradle neexistovali, takže sme hrali v kultúrnych domoch a sokolovniach, klubov bolo len zopár. A keď ich začalo pribúdať, už sme sa do nich nevošli.“
Bola taká historka, že pôvodne ste sa mali volať Tabák, ale je z toho Kabát. Je to len legenda?
MŠ: „Je to inak. Odjakživa sme boli Kabát. Akurát raz, keď sa nás ešte za komunistov pýtali, čo urobíme, keď nás zakážu, tak Hurvajs plácol, že len otočíme názov. Asi to vzniklo z toho.“
Od roku 1990 ste v rovnakej zostave. To musí nastať ponorka. Aké mechanizmy máte, aby nebola?
TK: „My tak často spolu nie sme.“
MŠ: „Vieme si od seba odpočinúť.“
OV: „Keď kapela nehrá, nerobí sa platňa alebo turné, tak si takmer ani nezavoláme. Skutočne si vieme od seba oddýchnuť. Ale to je dobré, potom sa viac tešíš.“
Čí nápad bol spraviť otočné pódium umiestnené v strede arény?
OV: „Bol to nápad nášho manažéra Radka Havlíčka. Už sme to urobili na troch turné, vlani už to bolo úplne vychytané. Aj nám muzikantom sa už hralo dobre, predtým sme sa občas v tom priestore trochu strácali. Je to pre hudobníkov náročnejšie, pretože kapela sa na tom pódiu veľmi nestretne.“
Fyzicky ako zvládate tieto veľké šou? Narobíte pri nich kilometre...
TK: „V pohode.“
MŠ: „Je jasné, že musíme trochu pobehovať. Všetci muzikanti sa teda musia málinko strážiť. Nemôžeme pribrať na 130 kíl. Tak sa trošku strážime, ale to je skôr zo strachu než preto, že chceme mať fyzičku. Každý niečo robí... Skúšal som pred turné nežrať, lebo som sa bál, že to neubehám. Chlapci sú v pohode, tak nech nie som medzi nimi ako Michelin.“
Kto to znášal najhoršie?
Všetci: „Hurvajs.“
MŠ: „Ten, čo tu nie je.“
TK: „Čo celý čas sedí na stoličke a najviac nadáva.“
On k tomu nepovie teda nič?
OV: „Kým zíde dole, to je hodina. Podľa mňa teraz spí.“
MŠ: „On je bubeník, sedí na stoličke a oddychuje.“
MŠ: „Keď sme si vtedy na začiatku rozdeľovali nástroje, tak Hurvajs hovoril: Ja chcem sedieť. On nikdy predtým na bubny nehral, ale keďže chcel sedieť, tak sa to naučil.“
Úspech ste dosiahli hneď prvou platňou Má jí motorovou. Bol to ten zlom?
OV: „Zlomilo sa to, keď sme hrali v legendárnom priestore na Barče, v kultúrnom dome Barikádnikov, čo bol taký ostrovček bigbítu v Prahe. Neviem, ako sa to stalo, ale bolo natrieskané a vonku stálo ďalších dvetisíc ľudí. Tento koncert bol pre nás zlomový, začalo sa o nás hovoriť. A práve v tom čase vyšla Má jí motorovou.“
Aký máte vzťah k jednotlivým albumom? Ak by ste mali spraviť prvé tri miesta, ako by vyzerali?
MŠ: „Boli by to tie zlomové dosky. Má jí motorovou bola zlomová, to je jasné. Potom to bol tretí album Colorado, ktorý nás dostal ešte viac do povedomia...“
TK „...album Colorado nás práve dostal na Slovensko. Dovtedy sme tu nehrali, nepoznali nás. Na tú platňu sme zo srandy natočili bluegrass, titulnú pesničku so super Milanovým textom, a práve tá nás presadila aj tu.“
MŠ: „Po tej platni nás začali počúvať aj iní poslucháči, než bigbíťaci. Ďalším zlomovým albumom bol Dole v dole. Po ňom sa naraz objavila úplne iná sorta fanúšikov, znovu to chytilo vtedy mladých ľudí. Takých, ktorí napríklad vôbec nepoznali naše staršie albumy.“
OV: „Každý môžeme mať iný názor. Pre mňa bola zlomová platňa Děvky ty to znaj, pretože na Má jí motorovou sme ešte podľa mňa poriadne nevedeli, čo presne budeme hrať. Je tam ešte napoly thrash, napoly už bigbít, ktorý sme chceli robiť, na Děvkách sa to už vykryštalizovalo.“
TK: „Pomohlo aj, keď sme po Go Satane Go zmenili manažment a prešli k Pink Panteru. A keď sme vydali Go Satane Go a potom Dole v dole, tam sme sa prvý raz zamýšľali nad tým, ako by mala celá šou vyzerať, čo si máme obliecť na fotenie a koncerty a podobne. Dovtedy sme na to úplne kašľali, keby si niekto dal na seba vrece, hral by vo vreci.“
Keď robíte veľké turné, je to porovnateľné so svetovými kapelami. Dnes ich tu chodí dosť, dá sa to porovnať. V rámci Česka a Slovenska ste top, ale možno ste mali aj medzinárodné ambície. Mali ste aj pokus, že ste boli na Eurovízii. Je to pre vás tak, že tu je to ok, alebo máte snahu skúsiť ísť aj ďalej?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
