Život Anny Kolesárovej sa dočkal aj umeleckého stvárnenia. Už v roku 1999 vznikla scénická choreografia Slza radosti, neskôr sa pridala aj pieseň Spinká. V minulom roku sa verejnosť dočkala aj beletrizovaného životopisu budúcej blahoslavenej. Autorkou spomínaného životopisu je spisovateľka MAGDALÉNA RUSIŇÁKOVÁ, ktorá sa tak dostala „pod kožu“ samotného príbehu budúcej blahoslavenej cez stretnutia s pamätníkmi Ankinho života. Ako sa kniha s jednoduchým názvom „Anna Kolesárová“ rodila a ako sa dotkla jej srdca, nám poodhalila v nasledujúcom rozhovore.
Kedy ste sa vôbec prvýkrát stretli s príbehom Anky Kolesárovej?
„S príbehom Anky som sa po prvý raz stretla ešte ako gymnazistka takmer pred 20 rokmi. Duchovný otec Pavol Hudák bol vtedy prednášať birmovancom na Kysuciach, odkiaľ pochádzam. Anka bola vtedy pre mňa príkladom obyčajného dievčaťa, ktoré verilo v čistú lásku a malo odvahu sa za túto hodnotu postaviť aj tvárou v tvár nebezpečenstvu.“
Ako sa zrodila myšlienka dať jej životopis do knižnej podoby?
„Nebol to môj nápad ani iniciatíva. Oslovila ma pani Anna Kolková, šéfredaktorka katolíckeho vydavateľstva Lúč, s tým, že by chcela vydať Ankin príbeh a či by som sa nepodujala na jeho napísanie. Bola som šokovaná aj príjemne prekvapená. Dovtedy som pre nich len prekladala, vyštudovala som totiž germanistiku. Na druhej strane, ešte na základnej škole som snívala o tom, že keď raz budem veľká, napíšem knihu. Spočiatku som mala trochu obavy, či to zvládnem, ale manžel ma nadšene podporil a podporoval, takže nebolo nad čím rozmýšľať. Tešila som sa. Dôležité tiež bolo to, že hoci som Ankin príbeh do detailov nepoznala, nemala som problém stotožniť sa s posolstvom, ktoré po sebe zanechala. Obaja s manželom máme k téme čistej lásky blízko; vieme, koľko úsilia aj pohŕdania stojí v dnešnej dobe zachovanie čistého srdca, mysle aj tela, či už pred manželstvom alebo aj v manželstve. A tiež vieme, že sa oplatí v tejto oblasti bojovať, lebo ovocím víťazstva je sloboda, dôvera a radosť, ktorú vám tento svet nemôže dať.“
Bolo ťažké zozbierať podklady? Predsa len, druhá svetová vojna je už relatívne vzdialenou minulosťou...
„Ani nie. Zozbierala som všetko, čo bolo v tom čase dostupné – svedectvá, spomienky, nahrávky a podobne. Nepotešilo ma, že materiály, ktoré sa posielali do Ríma kvôli procesu blahorečenia, boli nedostupné. Ale snažila som sa tešiť z toho, čo mám; a nebolo toho málo. Ťažšie bolo potom z tých zozbieraných nesúvislých informácii vytvoriť ucelený príbeh. Bolo potrebné odstrániť nezrovnalosti, overiť si historické fakty, vyplniť medzery. Jednotlivé udalosti z Ankinho života, aj zo života obce a farnosti, niekedy takmer bezvýznamné spomienky na život v tej dobe bolo nutné poprepletať tak, aby z toho všetkého vznikol súvislý a jednoliaty príbeh, ktorý by dával formálne aj obsahovo zmysel.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
