BRESTOV/HUMENNÉ. Sú staré neuveriteľných päťtisíc rokov a vytvorila ich ľudská ruka.
K pravekým mohylám v Brestove vedie náučný chodník, ktorý otvorili nedávno.
Slovenskí a poľskí archeológovia miesto preskúmali začiatkom 90. rokov, v tomto roku Lesy SR vyhlásili túto lokalitu za významné lesnícke miesto.
Kultúra mohýl
V období neskorej doby kamennej eneolitu približne 3 500 až 1 900 rokov pred Kristom osídľovala našu oblasť kultúra tzv. východoslovenských mohýl.
„Toto pomenovanie do vedeckej praxe uviedol profesor Vojtech Budinský-Krička. Ide o národ, ktorý mŕtvych pochovával pod mohylovými násypmi. Môžeme sa s nimi stretnúť na vyvýšeninách od 150 do 500 metrov nad morom,“ hovorí archeologička Ivana Strakošová z Vihorlatského múzea v Humennom.
Zdôrazňuje, že ide o východoslovenský fenomén.
Mohyly nájdeme na hrebeňoch horských pásiem v poriečí Tople, Torysy, Ondavy a Laborca. Ich najväčší výskyt bol zaznamenaný v oblasti Ondavskej vrchoviny.
V hornom Zemplíne sú v katastroch obcí Brekov, Topoľovka, Brestov, Vyšné Ladičkovce, Dlhé nad Cirochou, Veľopolie, Udavské, ale tiež v Košarovciach a Ľubiši.
Najväčšie skupiny mohýl sú v okolí Bardejova a v oblasti juhovýchodného Poľska, nájdeme ich tiež na západe Ukrajiny.
Našli ľudské kosti
Skupiny kopcov, mohýl, vidí turista zvyčajne popri cestách, ktoré idú hrebeňom.
Sú vysoké približne do jedného metra, s priemerom asi 15 metrov.
„Časom sa mohylové násypy, ktoré boli pôvodne vysoké tri a viac metrov, v priestore rozplynuli a vznikli len takéto viditeľné vyvýšeniny,“ hovorí archeologička.
Pod mohylovými násypmi sú zvyčajne pochovaní muži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
