HORNÝ ZEMPLÍN. Možno to pre niekoho znie neuveriteľne, ale aj na východnom Slovensku máme pralesy. Nežijú tam síce anakondy a opice, hojdajúce sa na lianách, sú však takisto pestré a plné života.
V našej krajine sú pojmom prales označené štyri lokality na východe Prešovského kraja: Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat.
Súhrnne patria pod Karpatské bukové lesy, ktoré sa tiahnu až na Ukrajinu. Sú zaradené k prírodným pamiatkam UNESCO. Rozhodla o tom Konferencia Výboru svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom meste Christchurch v roku 2007.
Tak sa spolu s nemeckými lesmi zaradili do zoznamu medzi významné prírodné pamiatky ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmáthá v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.
Človek nesmie mať nad nimi moc
Pod pojmom prales sa obyčajne rozumie voľne rastúci les, nenarušený ľudským zásahom. Prísne vzaté, človek svojou činnosťou ovplyvňuje celú planétu, takže takúto lokalitu by bolo na svete len ťažké nájsť. Preto sa tento termín používa v praxi trocha voľnejšie.
Rozumie sa ním lesné spoločenstvo, ktorého život a rast je ovplyvnený najmä vlastnosťami prostredia a klímy. Nesmie byť zasiahnutý človekom do takej miery, že by ovplyvnil životné procesy a štruktúru porastov.
Takéto územie musí byť ekologický ustálené a mať trvalé dynamické vzťahy medzi pôdou, organizmami a klímou.
Živočíchy majú v pralesoch možnosť žiť nerušene vo svojom prirodzenom prostredí, preto sú tieto lokality obvykle domovom viacerých endemických foriem života.
Taktiež v nich prežívajú tie druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú inde na pokraji vyhynutia.
Stužica
Lokalita Stužického pralesa patrí pod Národnú prírodnú rezerváciu Stužica.
Tá svojou rozlohou vyše 761 hektárov obsadila prvé miesto medzi najväčšími slovenskými prírodnými bukovými pralesmi.
Buk tam má, samozrejme, najbohatšie zastúpenie, no okrem neho tam rastú aj javory, bresty a jasene.
Kráľovnou lesa je však bezpochyby jedľa biela. Hoci jej výskyt nepresahuje 30 percent, výnimočné miesto si vyslúžila svojou dlhovekosťou.
Dožívať sa môže až päťsto rokov, hoci tej najstaršej, 50 metrov vysokej obyvateľke Stužického pralesa zatiaľ tiahne len na čosi vyše tristo.
V lese sa však dajú nájsť stromy všetkých vekových kategórií, vrátane mŕtveho dreva. Je ukážkovým príkladom toho, ako asi vyzerali lesy z minulosti.
Celú rezerváciu tvorí pramenný kotol a svahy hornej časti povodia rieky Stužica.
Medzi najvyšším bodom rezervácie, ktorým je Kremenec s nadmorskou výškou 1 210 m n. m. a najnižším, čo je údolie rieky, je výškový rozdiel 543 m.
Raj húb i vzácnych lišajníkov
Rezervácia prechádza cez tri vegetačné stupne – bukový, jedľovo-bukový a jedľovo-bukovo-smrekový. Aj to má na svedomí pestrú faunu aj flóru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
