POZDIŠOVCE. V Pozdišovciach, 11. najväčšom sídle okresu Michalovce, sa nachádzajú tri národné kultúrne pamiatky (NKP).
Najstaršou je pôvodne rímskokatolícky kostol, donedávna považovaný za gotický. Skutočné obdobie jeho vzniku odhalili až počas výskumu, ktorý predchádzal aktuálne realizovanej rozsiahlej rekonštrukcii.
K jej ukončeniu chýba opraviť sokel a zrealizovať terénne úpravy.
„Evanjelický kostol má dlhú históriu a jeho začiatky siahajú až do 13. storočia. Potvrdilo sa to aj architektonicko-historickým výskumom, ktorý sa konal ešte pred obnovou chrámu a boli zistené fragmenty z obdobia románskeho a takisto z obdobia renesančného, keď chrám prechádzal stavebnými úpravami," priblížil pôvod NKP obecný kronikár Milan Hreščo s tým, že vežu k nemu pristavali miestni šľachtici Sirmajovci v roku 1657.
Dnešnú podobu získal kostol počas opráv, ktoré podstúpil po požiari strechy v roku 1762.
Neskoršie na ňom urobili ešte niekoľko ďalších opráv.
Začali v roku 2007
Národná kultúr a pamiatka je farským kostolom, rovnako ako gréckokatolícky a pravoslávny kostol, ktoré sa tiež v obci nachádzajú.
O jeho aktuálnej rekonštrukcii, ktorej k úplnosti chýbajú už len oprava sokla a terénne úpravy, rozhodol, ako Hreščo uviedol, cirkevný zbor v roku 2006.
„S obnovou kostola sme začali v roku 2007, a to po súhlase a spracovaní dokumentácie Krajským pamiatkovým úradom v Košiciach. Spočiatku sa urobila veža zvnútra, zvony, potom strecha na veži, potom bolo prekrytie a oprava celého krovu lode kostola, to bolo v roku 2015, a v roku 2017 sa začalo s obnovou fasády, najprv na veži, potom v 2018 sa urobila prvá časť a teraz, v roku 2019, sme ukončili svätyňu," zhrnul objem vykonaných prác Hreščo.
Dokumenty v guli
Zaujímavosťou je nález dobových dokumentov v guli na vrchole veže, v súčasnosti vysokej 34,4 metra.
„Pri rekonštrukcii v roku 2011 boli v guli nájdené dokumenty, svedectvá o tom, kedy bola oprava kostola, takisto aj súdobé mince z toho obdobia tam boli," opísal Hreščo nečakané prekvapenie.
Predtým, než guľu opätovne osadili, doplnili do nej informácie o aktuálne vykonávaných prácach.
V útrobách veže sa tiež nachádza pôvodný stroj hodín, dnešné sú už digitálne.
Čas a cirkevné upozornenia ohlasujú tri vežové zvony.
Cintorín presťahovali
Do roku 1772 bol v bezprostrednom okolí kostola aj cintorín, nariadením Márie Terézie ho podľa Hreščových slov presťahovali na okraj obce, kde je dodnes.
V jeho areáli sa nachádza aj hrobka Sirmajovcov.
Niekoľkí členovia tejto šľachtickej rodiny sú pochovaní priamo v kostole, v jeho tesnej blízkosti je okrem iných i náhrobný kameň Petra Sirmaja.
Bol zakladateľom pozdišovskej vetvy rodiny, podžupan a notár Zemplínskej stolice.
Rodina Sirmajovcov dala postaviť i ďalšie dve budovy, ktoré sú dnes NKP.
Peter Sirmaj sa v roku 1648 postaral o výstavbu druhej najstaršej pamiatky v obci, kaštieľa.
V súčasnosti je v súkromných rukách.
Trojicu významných pozdišovských historických objektov uzatvára dom pre služobníctvo postavený v rokoch 1698 - 1701.
Naposledy ho, už ako sídlo obecného úradu, zrekonštruovali v roku 2000.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
