STAKČÍN, ZBOJ. Tohtoročná zima v Poloninách je výnimočná. Tak málo snehu ešte v národnom parku (NP) nezaznamenali.
Málo snehu však znamená aj málo vody v lete.
Väčšina obyvateľov obcí Sninského okresu totiž nemá vodovod a je odkázaná na vodu zo studní.
Snehu je málo
„Keď porovnávame výšku snehovej pokrývky v NP Poloniny v tomto roku s minulým obdobím, viditeľne je snehu málo. Je ho menej z roka na rok,“ hovorí Zuzana Bartušová, anorganička zo Správy NP Poloniny v Stakčíne.
„Odborná literatúra uvádza, že priemerná snehová pokrývka podľa údajov z minulosti trvá v hrebeňových partiách od novembra do apríla. Dní so snehovou pokrývkou je viac ako 160, teda takmer pol roka. V nižších polohách je to 60 až 80 dní,“ cituje údaje.
Tie sú výsledkom meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), spracúva ich v 30-ročných intervaloch.
Tieto údaje sú z rokov 1961 – 1990.
Bartušová: Máme čo doháňať
Priemerná maximálna výška snehovej pokrývky pre územie NP Poloniny je podľa klimatických charakteristík a štatistík v nižších polohách 30 až 40 centimetrov, v hrebeňových polohách okolo 70 centimetrov. Maximum dosahuje v nižších polohách vo februári, vo vyšších polohách až v marci.
V priemere raz za 10 rokov sa v chrbtových polohách môže vyskytnúť snehová pokrývka vyššia ako 100 centimetrov.
„Ak sa chceme zmestiť do štatistík, je tohto roku u nás čo doháňať,“ zdôrazňuje Bartušová.
Údaje sa budú líšiť
Podľa pozorovacieho obdobia v rokoch 1981 až 1990 priemerná januárová teplota pre nižšie polohy NP Poloniny bola -5 stupňov Celzia, pre hrebeňové časti -6 stupňov.
Väčšina územia NP Poloniny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a hrebeňové časti vo vyšších nadmorských výškach do chladnej klimatickej oblasti.
Klimatické oblasti sa členia na okrsky, v chladnej klimatickej oblasti sú všetky okrsky veľmi vlhké, čo v praxi znamená, že vo vyšších polohách spadne väčšie množstvo zrážok ako v nižších.
„Keď sa spracuje následná tridsaťročná perióda, údaje sa budú určite líšiť. Určite to tak nevyjde, že pol roka vydrží sneh. Dlhodobo sledujeme klimatický trend, že je teplejšie, množstvo zrážok ubúda a snehu je menej,“ uzatvára.
Nemajú vodovod
Menej snehu a zrážok znamená automaticky aj menej vody.
Vlani vo februári na vodárenskej nádrži Starina zaznamenali vodohospodári počas zimnej sezóny historicky najnižšiu úroveň hladiny na kóte 332,24 metra nad morom.
Väčšinu obyvateľov v Sninskom okrese však hladina Stariny zaujímať nemusí. Vodu z nej totiž neberú.
V okrese Snina je 34 obcí vrátane mesta, z toho len šesť má vodovod a kanalizáciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
