Pamätajú si časy hrdých pánov, medzi ich múrmi sa odohrávali súboje o majetky i srdcia žien. Zničila ich väčšinou zrada. Horný aj dolný Zemplín bol kedysi dôležitým územím a panovníci si ho strážili spoza hradných múrov. Tie sa už stáročiami zmenili na ruiny, no vďaka nadšencom sa ich stopy darí zachovať.
Čičva
Postavili ho v roku 1309 a istý čas dokonca patril aj do majetku legendárnej Alžbety Báthoryovej, ktorá mala v roku 1575 svadbu v neďalekom Vranove. Ako iné hrady, aj on v priebehu času vystriedal viacero majiteľov. Hrad bol oporným bodom vtedajšieho Uhorského kráľovstva a tiež jeho dôležitým administratívnym centrom, keďže v 13. a 14. storočí pod neho spadalo vyše 60 dedín.
O tom, že Čičva je aj originálny architektonický skvost, sa historici presvedčili napríklad aj pri opravách jeho múrov, ktoré už niekoľko rokov prebiehajú.
Ako vysvitlo, zrúcaniny ukrývajú tajomstvo, ktoré si bežne človek nevšimne. Nachádzajú sa v nich dva maskaróny, teda plastické motívy v podobe ľudskej tváre.
Ich prvotný účel nie je známy ani hradnému kastelánovi Ľubomírovi Hutkovi z občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva. Podľa neho je to v skutočnosti gotická kamenná konzola zo 14. storočia ozdobená maskou.
Pozorný návštevník hradu ju dokáže nájsť nad okenným výklenkom v múre severovýchodnej bašty. Druhým je neskorogotický maskarón z 15. storočia oválneho tvaru, zobrazujúci mužskú tvár s fúzami. Tento maskarón sa nachádza približne v polovici hrany otvoru v stene v tvare U po pravej strane. „Účel maskarónov bol najmä estetický, ozvláštniť priestor či fasádu, no traduje sa aj, že niektoré mali za úlohu aj odstrašovať prípadných útočníkov alebo odháňať od hradu zlé sily, démonov, diablov," uzavrel.
Jasenov
Leží v rovnomennej dedine a od okresného mesta Humenné je vzdialený 4 kilometre. Postavili ho približne v 13. storočí a jeho najznámejšími majiteľmi boli Drugethovci.
Jasenovský hrad síce nikdy nemal strategickú úlohu, zato tá ekonomická bola určite dôležitá. Od svojho vzniku totiž slúžil ako pokladnica pre okolité panstvo.
O tomto hrade sa však hovorilo aj ako o mieste, kde sa razili falošné mince. A ako sa o niekoľko storočí ukázalo, neboli to len príbehy, ktorými chceli dospelí pobaviť deti. Reči sa evidentne zakladali na pravde. Počas archeologických výskumov sa totiž našli stopy po falšovateľskej dielni a zachované písomnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
