Centrum pre deti a rodiny Dlaň v Medzilaborciach je slovenské špecifikum. Popri slovenských deťoch v ňom umiestňujú i malých cudzincov, ktorí sa na našom území ocitli bez rodiny potom, ako nelegálne prekročili hranicu Slovenskej republiky. Riaditeľom tohto zariadenia je osem rokov Ing. VLADISLAV FEJO, ktorý predtým 21 rokov pôsobil v školstve ako pedagóg. Jeho skúsenosti hovoria, že slovenské deti vyrastajúce v centre sa na trhu práce uplatňujú ťažšie ako tie, ktoré sa tam dostanú zo zahraničia. V rozhovore sa tiež dozviete, na čo niektorí míňajú príspevok od štátu a aké vidia najväčšie prekážky v osamostatňovaní sa.
Koľko mladých dospelých odišlo vlani z vášho centra?
- Minulý rok to boli traja mladí dospelí, rok predtým tiež traja a tento rok to zatiaľ boli tiež traja. Zhodou okolností je to v poslednom období vždy rovnaký počet.
Odchádzajú hneď v osemnástich rokoch, alebo si u vás v centre predlžujú pobyt napríklad kvôli štúdiu?
- Je to individuálne. Väčšinou v posledných rokoch neodchádzali hneď v osemnástich. Nie je to tak, že by sa nevedeli dočkať, kým budú mať osemnásť, aby mohli odísť. Skôr odchod odkladajú, aby si dokončili školu. Určite nie je pravidlom, aby po dovŕšení dospelosti od nás rýchlo utekali. Predtým bol trochu opačný trend - tých, ktorí sa nevedeli dočkať osemnástky a odišli zo zariadenia, bolo viac ako teraz.
Možno nejako vysvetliť, prečo predtým chceli odísť a teraz nie?
Chce lepšiu šancu pre domovákov: Absurdnosť, aby mimovládky suplovali štát Čítajte - Možno to bude len moja domnienka, ale my s tými deťmi začíname pracovať skôr, ako bolo predtým zvykom, fakticky od pätnástich rokov ich pripravujeme na proces osamostatnenia sa. Máme nastavený plán, stretávajú sa s psychológmi, sociálnymi pracovníkmi, rozprávajú sa s nimi o tejto téme. Títo odborníci ich priebežne pripravujú na to, že príde čas a ony sa budú musieť rozhodnúť, čo ďalej. Predtým o tieto deti príbuzní neprejavovali záujem, ale ako sa blížil čas ich dovŕšenia dospelosti, pozornosť rodiny stúpala. Dedukoval som z toho zištné dôvody, že blízki či vzdialení príbuzní na ne vyvíjajú nepriame tlaky, aby tieto deti zobrali jednorazový príspevok od štátu (10-násobok sumy životného mimina, aktuálne je to suma 980,80 € - pozn. red.), a pritom ich presviedčali, že im pomôžu. Začali sme vysvetľovať deťom, aby neboli naivné, že im niekto nasľubuje hory-doly a pritom od nich zrejme rodina chce len získať tie financie. S touto teóriou sme dlhodobo pracovali a možno i to je dôvod, prečo sú naše deti a mladí dospelí trochu opatrnejší.
Stalo sa vám, že sa vrátili a žiadali o možnosť opäť sa u vás ubytovať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
