Vedúci potápačskej skupiny hasičského zboru Humenné PETER KORDIL nastúpil do záchrannej brigády v roku 1997. V súčasnosti v nej pôsobí 17 potápačov, pokrývajú celé východné Slovensko. Potápajú sa celý rok – v zime aj v lete. V zimných mesiacoch vyťahujú ľudí prepadnutých pod ľadom a počas letných dní ich väčšinou volajú za utopenými rekreantmi na Šíravu či Domašu. Kordil upozorňuje, že záchranná brigáda môže mať v budúcnosti nedostatok potápačov. Je totiž málo mladých uchádzačov, ktorí skúškou prejdú.
Ako prebieha záchranná akcia potápačov?
- V zásahu musíme byť minimálne traja, tvoríme potápačskú skupinu. Jeden je vedúci potápač, ktorý zvyčajne plní aj úlohy navádzača, druhý je istiaci potápač a tretí je potápajúci sa člen spojený s navádzačom istiacim signálnym lanom. Keď prídeme na miesto zásahu, vždy sa oboznámime s miestnym terénom, vodnou plochou, so svedkami nehody a zabezpečíme miesto v spolupráci s políciou. Celá záchranná akcia však stojí dosť veľa peňazí, musíte si na to pripraviť človeka, vyškoliť ho, pravidelne preskúšavať a školiť o najnovších postupoch. Takisto sa musí stále obmieňať materiál a treba s ním chodiť na pravidelné revízie. Pod vodou musíte mať istotu, že váš materiál je v stopercentnom stave, inak ide o rizikovú situáciu.
Potápate sa celý rok?
- Áno, mesačne musíme odpotápať minimálne dve hodiny. Samozrejme, potápame sa aj viac a celý rok – v zime, v lete - chodíme aj do kontaminovaných vôd. Najprv si overíme, aké nebezpečenstvo nám pri zásahu hrozí a aké látky sa vo vode môžu nachádzať, v prípade nutnosti urobíme rozbor. Nejdeme do vody bezhlavo. Aj strach a prirodzený rešpekt sú súčasťou tejto práce. Stále musíte myslieť, či sa viete z vody aj bezpečne vynoriť. Najnovšie technológie sú však už také, že sa počujeme a vidíme pod vodou sami medzi sebou. Ak technika zlyhá, používame osvedčené posunky alebo signály.
Málokto si asi vie predstaviť, ako hľadanie utopeného človeka pod vodou prebieha a na čo všetko si musí potápač dávať pozor.
- Stalo sa nám už aj to, že na mieste zásahu neboli žiadni svedkovia, hľadanie je potom pre nás ťažké. Ideme hmatom po dne, ktoré je bahnité a skalené. Vtedy sa boríte aj sám so sebou, nevidíte ani to, koľko máte vzduchu vo fľaši. Vedúci potápač si musí vždy pripraviť plán ponoru s ohľadom na hĺbku vody a musí vypočítať spotrebu vzduchu pre konkrétneho potápača a pri špecifickej práci, ktorú bude vykonávať. Stalo sa aj to, že mal potápač technické problémy s výstrojom a spotreboval viac vzduchu, po signalizácii lanom sme ho vytiahli hore, ale už mal ledva čo dýchať. A nielen v takýchto prípadoch je najdôležitejšia psychická sila a odolnosť. Znamená to, že pod vodou sa spoliehate na seba, ale hlavne na to, ako vás naviguje človek na brehu, s ktorým ste v spojení signálnym lanom. Je to vaša záchrana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
