BAČKOV. Na potulkách po zaujímavých miestach východného Slovenska sa rozhodne oplatí zísť z hlavného ťahu a zablúdiť aj do malých dediniek roztrúsených medzi veľkými mestami. Často práve v nich turista narazí na strašidelné povesti či čriepky dôkazov o veľkom význame dnes už takmer zabudnutých miest.
Presne pre tieto dôvody treba zájsť do obce Bačkov (okres Trebišov) na okraji Slanských vrchov neďaleko Dargovského priesmyku, ktorej prvá písomná zmienka v listine Bela IV. sa datuje už do roku 1245. Archeologické nálezy rozsiahleho sídliska a črepov keramiky z 8. až 9. storočia však dokazujú, že lokalita bola osídlená ešte dávno predtým.
Dnes sa do obce dá dostať pohodlne autom na trase v smere z Košíc do Trebišova. V obci Dargov treba odbočiť doľava na cestu, ktorá výletníkov zakrátko privedie na miesto.
Nenápadná obec bola v minulosti svedkom politických bojov mocných šľachtických rodov i viacerých vojen, ktoré tu po sebe zanechali spomienku.
Boje mocných pod hradbami
Turisti, ktorí zatúžia po prechádzke v prírode či po chládku pod stromami, sa môžu ešte pred príchodom do Bačkova zastaviť v obci Dargov. Z nej vedie žlto značená trasa na plošinu vrchu Starý zámok. Na ňom, takmer na hraniciach Košického a Prešovského kraja severozápadne od Bačkova, stál v 13. storočí hrad Braničev, známy aj pod menom Parušťan, teda v minulosti castrum Purustyan.
Bačkov prešiel vojnovou apokalypsou, dedinu museli postaviť nanovo Čítajte Jeho stavba sa datuje do polovice 13. storočia, konkrétne do rokov 1241 až 1242 a slúžil ako strážny hrad. Na starosti ho mali takzvaní spiculatores - hraničiari, ktorí sa zodpovedali priamo panovníkovi. Počas svojej existencie sa stihol spolu s bačkovským panstvom, ktorého bol súčasťou, zapliesť do významných dejinných udalostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
