PODHOROĎ. Zrúcaniny hradu Tibava v obci Podhoroď v okrese Sobrance neďaleko slovensko-ukrajinskej hranice delil od úplného zničenia jediný odstrel v kameňolome, skalnatom brale, z ktorého sa hojne ťažilo v povojnovom období.
Už o pár rokov neskôr, v roku 1963, vyhlásil Slovenský pamiatkový úrad ruiny gotického stredovekého hradu pozostávajúce z hradnej veže, paláca a obvodového hradiska za národnú kultúrnu pamiatku.
Slovenský unikát
Ako povedal Ján Semka, predseda občianskeho združenia Tibavská hradná cesta, ktoré sa usiluje o záchranu torzálnej architektúry a obnovu hradu, hrad Tibava nie je len najvýchodnejším stredovekým hradom na území Slovenska, je to zároveň slovenský unikát.
„Veža je svojím spôsobom slovenský stredoveký stavebný unikát. Nevie sa o inej gotickej stredovekej veži, kde by sa schodisko začínalo už od suterénu. Do suterénu sa totiž zvyčajne chodilo po rebríku alebo nejakých drevených schodíkoch. Až od prvého podlažia jestvovalo murované schodisko," ozrejmil s tým, že zistenie je výsledkom základného architektonického a archeologického prieskumu, ktorý sa združeniu podarilo zrealizovať vďaka vládnej dotácii v roku 2018.
Jedna z 11 vykonaných sond mala tiež preukázať, že na hrade nebola len jedna veža, ale dve.
„Vyzerá to tak, že v oblúku hradby, v severovýchodnej časti, sa rozhodli dodatočne urobiť takisto vežu. K oblúkovej hradbe dostavali vnútorný oblúk, a tak táto veža nemá pôdorys kruhu, ale takzvaného rybieho oka," priblížil.
Kým ostatky pôvodnej kruhovej veže sú viditeľné dodnes, "dodatočná" veža sa na hradnom kopci zapísanom v turistických mapách ako Podhoroďský hradný vrch identifikovať už nedá.
Presná doba ani dôvod výstavby hradu s rozmermi približne 40 krát 13 až 15 metrov známe nie sú.
Ochrana pred zbojníkmi či vojenská pevnosť?
„Jedna verzia hovorí, že tam bola kupecká cesta a že toto postavil vtedajší miestny šľachtic s cieľom ochrany kupcov pred zbojníkmi. Iná hovorí, že to bola vojenská pevnosť. Možná je však i kombinácia týchto funkcií," uviedol Semka s tým, že jediné, čo sa o hrade vie, je, že nebol šľachtickým sídlom.
Pripomenul pritom strategickú polohu hradu, nachádza sa na severovýchodnej hranici niekdajšieho Uhorska.
Zaujímavosťou tiež je, že aj keď sa predpokladaná doba jeho vzniku datuje do druhej polovice 13. storočia, prvá písomná zmienka o ňom, pochádzajúca z roku 1337, už o hrade hovorí ako o "schátranom".
Podľa Semku to však nemuselo nutne znamenať, že bol poškodený, nazdáva sa, že už len neslúžil svojmu pôvodnému účelu.
Aktívne zbúraný bol okolo rokov 1714 – 1715 po potlačení protihabsburského povstania, aby už nemohol slúžiť ako základňa pre "povstalcov".
Zabudnutý Tibavský hrad sa teší záujmu turistov Čítajte Povesti späté s hradom
S hradom je spätých i niekoľko povestí.
Najpopulárnejším je príbeh o zakázanej láske končiaci sa smrťou nevernej šľachtickej manželky, v repertoári však nechýba ani príbeh o zakopanom poklade či spoločnosťou vylúčenej "pohan dzivke".
Záujemcom o podrobnosti odporúča Semka siahnuť po knihách zo série Kamenní strážcovia.
Zrúcaniny hradu Tibava v nadmorskej výške 405 metrov nad morom sa nachádzajú na červeno značenom turistickom chodníku prepájajúcom obec Podhoroď, Sninský kameň a obec Remetské Hámre.
S cieľom zatraktívniť prihraničný región Dolného Zemplína pre turistov sa od roku 2017 dá ďalším turistickým chodníkom dostať z obce do lomu Beňatina, na staré slovanské hradisko Starý Koňuš až do obce Koňuš.
Podľa slov starostu obce Antona Hricka (Smer-SD) by si návštevníci regiónu nemali nechať ujsť ani návštevu drevených chrámov v neďalekých obciach Inovce a Ruská Bystrá, ktoré sú zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
