Osem rokov pracovala ako televízna redaktorka. Po skončení rodičovskej dovolenky s druhým synom založila občianske združenie a pomáha ženám, ktoré majú problém zamestnať sa. Humenská rodáčka Slávka Dvořáková, rodená Ďugošová, vidí diery v zákonoch, ktoré ženy znevýhodňujú, upozorňuje na ne a hľadá riešenia. Je presvedčená o tom, že fungujúca rodina je základ a vo vzťahu musia byť šťastní obaja partneri.
Ako ste prišli na myšlienku založiť občianske združenie, ktoré by pomáhalo ženám uplatniť sa na trhu práce?
- Myšlienka založiť občianske združenie vznikla pred dvoma - troma rokmi. Bola som na rodičovskej dovolenke s druhým synom. Aj ja sama som cítila deficit v tvorivej oblasti, ktorá je mojou súčasťou. Pred rodičovskou dovolenkou som vykonávala tvorivú prácu v audiovizuálnych dielach v médiách, ostať doma bol pre mňa skutočný šok. Intuitívne som hľadala menšie náhrady, ktorými by som tvorivosť trochu „dočerpávala“. V podstate náhodou som prišla k tomu, že skúsim synovi upliesť čiapku. Odpozorovala som na internete ako na to. Celkom sa mi to darilo a bavilo ma to. Videla som na konci dňa hotový výsledok môjho snaženia. Motivovalo ma to. Pred rodičovskou dovolenkou som roky často navštevovala domy seniorov a krízové centrá. Rada som sedela a rozprávala sa so starými ľuďmi. Počúvala som všetky tie, niekedy až neuveriteľné, príbehy, obrovské životné skúsenosti. Pre mňa ako novinárku mali obrovskú hodnotu. Neraz sme sa pri tom rozprávaní venovali rôznym ručným prácam. Tak mi napadlo, že by som založila združenie, kde by sme sa venovali tvorivej činnosti a popri tom aj rozprávali príbehy o ženách.
Čo mali spoločné, príbehy i ženy?
- Príbehy žien mali veľakrát spoločný problém, ktorý súvisel s prácou. Bolo jedno, či mala žena nejaký fyzický hendikep, bola príliš mladá, bola samoživiteľka alebo ju tesne pred dôchodkom vyhodili z práce. Všetko sa krútilo okolo problémov s prácou. Vtedy som vymyslela model, že skúsime spolu pliesť a háčkovať a ženám dáme príležitosť privyrobiť si. Musím zdôrazniť, že nejde len o samotnú finančnú stránku, ale aj o pocit užitočnosti. Ženy pocítia, že už nepletú len tak pre nikoho, za ich výrobkami je ich príbeh, ktorý svojou prácou rozpovedia a ocení ich konkrétny človek, ktorý si ich dielko kúpi.
Akým ženám predovšetkým pomáhate?
- V zásade dávam príležitosť ženám z tzv. zraniteľných skupín. Zákon definuje túto skupinu ako ženu, ktorá je na trhu práce v niečom znevýhodnená, napríklad je to seniorka, žena zo skupiny mladých dospelých, ktorá v osemnástich musela odísť z detského domova, otehotnela a žije v krízovom centre. Môže to byť žena s ľahším fyzickým hendikepom, ktorý jej znemožňuje zamestnať sa na plný pracovný úväzok. Tieto ženy „prepadávajú“ systémom. Som veľmi prekvapená, aké sú tieto ženy spoľahlivé, zodpovedné a ako extrémne seriózne berú túto prácu.
Ako ich vyhľadávate? Hlásia sa samy?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
