HUMENNÉ. Nikto im nepovie inak ako bábušky. Staré ženy so šatkami na hlavách, sťažka sa opierajúce o podomácky vyrobené palice.
Z raného detstva si pamätajú výbuchy bômb počas druhej svetovej vojny, strach, hlad, ale aj ohromnú silu a vôľu prežiť.
Na sklonku života opäť počuli výbuchy bômb a museli si ratovať holý život.
Z domovov ich vyhnala vojna. Pripravila ich o všetko.
Dedinu rozbombardovali
Dve bábušky Olena Vladimirovna (86) a Halina Ivanovna (84) so svojimi dcérami, šesťdesiatničkami, prišli do dočasného stanového tábora v Humennom spoločne. Sú partia a nechcú sa rozdeliť.
„Sme susedky z jednej ulice,“ zdôrazňujú.
V stane je teplo, pravidelné bubnovanie vytrvalého dažďa, zmiešaného so snehovými vločkami, počuť len tlmene.
„Nuž, keď chceme na jeseň žať úrodu, musí aj pršať. Pre prírodu je to dobré,“ zareaguje bábuška Olena na psie počasie, keď sa snažíme v stane, kde sa uchýlil ešte aj pár s trpezlivým psom, ktorý nebreše, nájsť miesto na odloženie mokrých dáždnikov.
Keď Ukrajinci prekročia hranicu, často potrebujú objať, hovoria dobrovoľníci Čítajte „Sme z dediny pod Kyjevom. Dedinu rozbombardovali a my sme sa rozpŕchli do sveta,“ ujíma sa bábuška Olena slova ako najstaršia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
