HUMENNÉ. „Nič nie je náhoda, také niečo v živote neexistuje,“ hovorí Ukrajinka Tamara (65) zo Záporožia. „Tak to jednoducho malo byť. Je to náš anjel.“
Týmito slovami opisuje situáciu, keď sa pred niekoľkými dňami ocitla spolu s deväťročnou vnučkou Kseniou na jednej z križovatiek v Humennom, v ruke papierik s napísanou adresou.
„Mali sme ísť do registračného centra požiadať o dočasné útočisko. Bezradne sme sa obzerali naokolo a rozmýšľali, ktorým smerom sa vydať, keď tu zrazu pri nás zastavilo auto,“ hovorí.
Chýbal rodný list
Vladimír Vasilenko sa práve vracal domov z práce.
„Bolo chladno a fúkalo. Všimol som si ženu s dievčatkom, už na prvý pohľad pôsobili bezradne, nedalo mi neopýtať sa, či niečo nepotrebujú,“ hovorí humenský rodák, otec dvoch detí.
Po krátkom vysvetľovaní ich naložil do auta a odviezol do registračného centra. To ešte netušil, že pomoc ukrajinským utečencom sa preňho len začala.
„Mne priznali štatút dočasného útočiska, ale pri vnučke vznikol problém. Nestihla som zobrať so sebou všetky doklady, za päť minút sme sa museli pobaliť a utekať na vlak. Chýbal nám rodný list Kseniinej mamy, mojej dcéry,“ pokračuje Tamara.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
