VYŠNÉ NEMECKÉ, UŽHOROD. Tridsať dní sme žili pod neustálym ostreľovaním a bombovými útokmi. Spala som s deťmi na zemi v pivnici.
Tridsať dní nás zožierali blchy, pili sme vodu z cintorína.
Nebolo vody, nebolo jedla, svetla, plynu. Ničoho. Nebolo s kým sa rozprávať, s kým sa spojiť.
Prežili sme Čečencov, ale toto je horšie. V nedeľu mňa a moje štvorročné dvojčatá vyviedli z mesta dobrovoľníci.
Museli sme ísť tesne vo svojich šľapajach, v stope za sebou, pretože okolie bolo zamínované.
Deťom som zatvárala oči, aby nevideli tie zverstvá napáchané naokolo. Pred tromi dňami nám doniesli telo môjho mŕtveho švagra. Jednoducho ho zabili na fronte.
Šéf mestskej rady Užhorodu: Väčšinu pomoci posielame na bojiská Čítajte Bezpečnejšie
Je pondelok popoludní, stojíme v interiéri železničnej stanice v Užhorode, kam prúdia vlaky plné utečencov z celej Ukrajiny.
Počúvame jeden z desiatok tisícov príbehov. Píše ich vojna, ktorú začali Rusi.
Viktoria, jedna z dobrovoľníčok tamojšieho centra, nám číta správu z mobilu. Je od jej kamarátky, ktorá prežila 30 dní v obliehanom meste Hostomeľ v Kyjevskej oblasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
