ČIERNA NAD TISOU. Je štvrtok, 18. august. Teplomer v aute ukazuje 39 stupňov Celzia.
Pred železničnou stanicou v Čiernej nad Tisou zaparkujeme krátko po dvanástej hodine na poludnie.
Voľných parkovacích miest je málo, ale nezabrali ich cestujúci. Stoja na nich autá zamestnancov.
„Odfoťte si ju takto spredu cez cestu a potom sa choďte pozrieť dovnútra. Ale veľa tam neuvidíte, nič sa nezmenilo, vyzerá to tam rovnako ako za totality,“ naviguje nás jeden z miestnych obyvateľov.
Stojíme na Železničnej ulici. Jej názov je príznačný.
Obec, a neskôr aj mesto, boli budované v súlade s potrebami vtedajšieho Československa a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou.
Dôvodom bol rozdielny rozchod koľají používaný na východe a v strednej aj západnej Európe.
„V roku 1947 sa začala výstavba železničného prekládkového uzla a mesta Čierna nad Tisou, suchozemského prístavu na československej – sovietskej hranici,“ píše sa na pamätnej tabuli umiestnenej na železničnom nástupišti.
Rovnaká je aj na budove bývalého klubu železničiarov. Tá stojí cez cestu oproti stanici.
Pamätná tabuľa, ktorá by pripomínala iný, ale rovnako významný historický míľnik na železničných budovách osadená nie je.
Nedôvera a napätie
Od 29. júla do 3. augusta 1968 sa pritom názov mesta skloňoval vo všetkých svetových jazykoch.
V tom čase sa tam za prísnych bezpečnostných podmienok uskutočnili rokovania medzi československou a sovietskou delegáciou, ktoré diskutovali o vývoji v Československu.
Sovieti na čele s Leonidom Brežnevom kritizovali politické reformy a „stratu kontroly" komunistov nad médiami či konkrétnych predstaviteľov vedenia štátu.
Československá delegácia pod vedením Alexandra Dubčeka sa snažila procesy Pražskej jari obhájiť.
„Treba povedať, že už samotné miesto svedčí o tom, že sa tieto historické rozhovory odohrávali vo vzájomnej nedôvere a veľkom napätí medzi obomi delegáciami. Sovietska strana ako miesto navrhovala Moskvu, slovenská Košice. Zhoda padla na hraničné mesto,“ konštatoval historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek v jednom z videí venovanom výročiu invázie v auguste 1968.
Pokračuje, že rokovania prebiehali vo veľmi napätej atmosfére a konali sa predovšetkým v železničných vagónoch, preto sa pre ne vžilo aj pomenovanie vagónová diplomacia.
Ako je už z histórie známe, politické debaty nedopadli pre Československo pozitívne a 21. augusta 1968 sa začala jeho okupácia.
Umelecké diela vo vestibule
Pred budovou železničnej stanice stojí muž, žena sedí na schodoch. Obaja fajčia. Jeden zo zamestnancov si zamkol o zábradlie starý bicykel.
Na sklenených vchodových dverách visí červený oznam od súkromného železničného prepravcu. Ponúka prácu rušňovodičom a vedúcim posunu.
Okrem mzdy od 1500 do 2000 eur núka aj náborový príspevok a dochádzkový bonus. Pracovisko? Košice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
